ozdravme podcast

ozdravme s.r.o.

Държава Словакия

Жанрове Здраве и Фитнес, Медицина

Език EN

Епизоди 100

Последен 11.09.2026

Ozdravme podcast prináša rozhovory o zdravotníctve, zdravotnej politike a zdraví. Redakcia ozdravme sa rozpráva s politikmi, manažérmi, analytikmi a lekármi o aktuálnych témach v slovenskom zdravotníctve.

Епизоди

Jana Bittó Cigániková: Nikto nepomohol Pente tak ako Matovičovci, a Stachura bol pri tom 11.09.2026 12мин

Peter Stachura na tlačovej besede KDH žiadal vládu, aby zasiahla proti spojeniu Dôvery a Unionu. Jana Bittó Cigániková mu deň nato odpovedá: Union vyhnali politici, a Stachura bol vtedy štátnym tajomníkom. Prečo štátna poisťovňa neustojí tlak farmafiriem a čo by urobila so Všeobecnou po voľbách. Jana Bittó Cigániková je poslankyňa Národnej rady SR a bývalá predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo. V nadchádzajúcich voľbách kandiduje za Sme rodina a Sulíkovcov. Dlhodobo sa venuje financovaniu zdravotných poisťovní a platbe za poistencov štátu. O čom hovoríme 🎤 Odpoveď na tlačovku KDH deň po jej konaní🗣️ Stachura žiada vládu, aby zasiahla proti spojeniu Dôvery a Unionu📉 Za Matoviča klesla platba za poistencov štátu na historické minimum💶 Dotácia VšZP: z navrhovaných 300 miliónov na 100, v novembri ďalších 98🏃 Súťaž poisťovní ako beh, kde štátneho bežca odvezie limuzína pred cieľ🛡️ Šéfovia VšZP sú politicky chránení a rokujú s farmafirmami s väčším rozpočtom ako štát👨‍👦‍👦 Povinné poistenie poistencov štátu vo VšZP by sa dotklo aj jej synov🇳🇱 Čo Union priniesol ako prvý: benefity, informačné maily, revízni lekári✖️ Štát nie je krížový vlastník? „Úplná kravina“🏷️ Cigániková by VšZP predala trom zahraničným hráčom, Pente nie Hashtagy: #ozdravme #zdravotnictvo #Ciganikova #Stachura #Union #Dovera #VsZP #Penta #zdravotnepoistenie #KDH #SmeRodina #Sulikovci
Rudolf Zajac: Štát nemá podnikať v zdravotníctve, ale zabezpečovať férovú súťaž 10.09.2026 1ч 1мин

Zajac: Štát nemá podnikať v zdravotníctve, ale zabezpečovať férovú súťaž Poslanec Peter Stachura (KDH) vyhlásil, že reč o štáte ako krížovom vlastníkovi v zdravotníctve je „najväčšia hlúposť“ a štát v konflikte záujmov „jednoducho nemôže byť“. Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac odpovedá: „Najväčšia hlúposť je to, čo rozpráva.“ Štát podľa neho vlastní naraz poisťovňu, nemocnice aj regulátora a rozdiel je v tom, z čoho kto podniká: „Penta používa vlastné zdroje. Agel používa vlastné zdroje. Union používa vlastné zdroje. A štát, ktorý akože nemôže byť v konflikte záujmov, krížový vlastník, používa moje peniaze.“ Úlohu štátu vidí inde: „Štát by nemal podnikať. Štát by mal vytvárať podmienky pre spravodlivé podnikanie a pre čestnú súťaž.“ Prečo to verejnosť nechápe ani po 20 rokoch? „Sľubujeme pečené holuby do huby, to je celé.“ Rok po zrušení záchrankového tendra zvažuje ministerstvo záchranky pod neziskovkami s argumentom, že v zdravotníctve nie je trh. Zajac: „Budú potom lieky dodávať neziskové distribučné firmy? Budúci rok budú rožky dodávať neziskové organizácie? Veď to sú také voloviny, že to je škoda komentovať.“ Od komisie s vyše 20 členmi nečaká nič: „Stopercentne do volieb neurobia už nič dobré. Nič.“ Zbierky na lieky sú podľa neho dôsledkom chýbajúcich liečebných protokolov a drahé lieky pre vzácne diagnózy do kategorizácie nepatria: „Len čo má lekár hlasovať o úhrade lieku a o spoluúčasti, ako keby kapor hlasoval, aké krmivo bude mať v rybníku.“ Bodku dáva pri dlhoch SZU a štátnych nemocníc: „Ako je to možné, že súkromné zdravotníctvo netvorí dlhy? A tento jeho milovaný štátny systém proste veselo tvorí dlhy a všetci sú vysmiati ako lečo.“ Rudolf Zajac je lekár a exminister zdravotníctva (2002 až 2006), autor reformy, ktorá zaviedla zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a komerčný model záchraniek. O čom hovoríme • 🏛️ Štát vlastní poisťovňu, nemocnice aj regulátora, a podniká z peňazí daňovníkov, nie z vlastných.• 🎥 Reakcia na video Petra Stachuru, podľa ktorého štát „jednoducho nemôže byť“ v konflikte záujmov.• 🤝 Zajac ponúka verejnú diskusiu Stachurovi, Balážovi, Krajčímu aj Dvořákovi.• 🕊️ Prečo verejnosť po 20 rokoch nechápe zisk poisťovní: „Sľubujeme pečené holuby do huby.“• 🚑 Záchranky pod neziskovky: budú potom aj lieky a rožky dodávať neziskové organizácie?• ⏳ Komisia s vyše 20 členmi je podľa Zajaca záruka, že sa do volieb nič nestane.• 💊 Zbierky na lieky sú dôsledkom chýbajúcich liečebných protokolov, nie chudoby systému.• 📋 Kategorizácia je len rozhodnutie o úhrade, drahé lieky pre vzácne diagnózy do nej nepatria.• 🎓 Štvrtá lekárska fakulta v Banskej Bystrici Zajacovi neprekáža, štatút SZU áno.• 💸 SZU dlhuje Sociálnej poisťovni 800-tisíc eur, štátne nemocnice takmer 800 miliónov. Kapitoly 00:00 Úvod00:28 Sulík na kandidátke Kollára: manželstvo z rozumu05:51 Vladimír Palko a KDH, ktoré držalo slovo12:21 Stachura: štát nemôže byť v konflikte záujmov18:52 Kto v systéme podniká z vlastných peňazí24:27 Prečo verejnosť nechápe zisk poisťovní31:44 Záchranky pod neziskovky a komisia s 21 členmi40:01 Zbierky na lieky, guidelines a kategorizácia53:54 Banská Bystrica, lekárske fakulty a štatút SZU59:20 Kto tvorí dlhy: SZU a štátne nemocnice #ozdravme #zdravotníctvo #RudolfZajac #záchranky #krížovévlastníctvo #zdravotnépoisťovne #lieky #kategorizácia #Stachura
Yoel Har-Even : Izrael má menej lekárov ako Slovensko a lepšie výsledky 09.09.2026 42мин

Yoel Har-Even začínal ako bojový zdravotník v prvej línii izraelskej armády a po 28 rokoch z nej odchádzal ako podplukovník a asistent hlavného lekára armády. Potom viedol globálnu divíziu nemocnice Sheba, dnes je spoluzakladateľom a šéfom Health Tech Medical Group. Za sebou má misie v Kosove, Turecku, Nepále aj na Ukrajine, kam po vypuknutí vojny priviezol poľnú nemocnicu: „Ošetrili sme vyše šesťtisíc Ukrajincov." Vojenskú kariéru neopisuje ako obeť: „Bolo to privilégium slúžiť a chrániť." Menej lekárov, lepšie výsledky Slovensko má na tisíc obyvateľov 3,8 lekára, Izrael 3,4. Podľa ukazovateľov, ktoré sleduje Svetová zdravotnícka organizácia — dožitie, úmrtnosť rodičiek a novorodencov, zaočkovanosť — je pritom Izrael v prvej päťke sveta, hneď za Singapurom a Švajčiarskom. A robí to za menej peňazí. „Sme medzi siedmimi a 7,8 percenta HDP. Je to trochu málo, mali by sme byť okolo jedenástich," hovorí Har-Even. Ako protipól uvádza Spojené štáty: „Takmer 20 percent. A predpokladá sa, že veľmi skoro prekročia 25." Ich výsledky pritom radí medzi najhoršie z vyspelých krajín. Štyri poisťovne, ktoré sú zároveň nemocnicami Poistné sa v Izraeli vyberá percentom zo mzdy a rozdeľuje medzi štyri organizácie typu HMO. „Sme stále socialistická krajina. Tí, čo pracujú, platia za tých, čo nepracujú," opisuje Har-Even logiku systému, v ktorom je poistený každý občan bez výnimky. Poisťovne sú zároveň poskytovateľmi: „Majú dvojakú úlohu. Sú poisťovňou, ale v mnohých prípadoch aj poskytovateľom starostlivosti." Na otázku o paralele s vertikálnou integráciou Penty upozorňuje na dva rozdiely — izraelské HMO sú neziskové a ceny určuje štát. „Nemôžete povedať, že ja robím výmenu bedrového kĺbu za päťtisíc eur a iná poisťovňa si za ňu účtuje dvadsaťtisíc." Súkromný trh tvoria dve percentá. „O päť rokov to bude malpractice" Riešením nedostatku ľudí je podľa neho technológia, no nie ako náhrada lekára. „Nepredpokladáme a neplánujeme, že technológia nahradí lekárov. Niet spôsobu, ako by sa to dalo." Nahradiť sa dajú úkony, nie vzťah k pacientovi: „Ľudia stále potrebujú súcit." Prvá na rade je rádiológia a patológia. „Keď príde na pixel po pixeli, počítač nás vždy porazí. Lebo je to matematika," hovorí Har-Even a dodáva termín: „Ak sa ma pýtate, v najbližších piatich rokoch bude malpractice, aby röntgen, CT alebo magnetickú rezonanciu čítal človek." Patológovia podľa neho nezmiznú, ale presunú sa: „Budú si musieť nájsť inú oblasť, lebo strojové učenie bude rýchlejšie, bezpečnejšie a lacnejšie než oni." Nemocnica, ktorá počíta s tým, že sestra nepríde Vybavenie na krízu sa dá kúpiť dopredu. Ľudia nie. „Ak predpokladáte, že personál nemocnice bude v čase vojny fungovať tak ako v bežnom čase, úplne sa mýlite. Zdravotníci sú ľudské bytosti, majú rodiny ako vy a ja." Preto Sheba otvorila priamo v areáli chránenú škôlku a školu, aby sestra na nočnej nemusela nechať deti doma. „Nie je samozrejmé, že prídu všetci," hovorí a pripomína aj to, čo sa nedá naplánovať: útočník najskôr zasiahne mosty a cesty. Zvyknúť si na ohrozenie sa podľa neho dá, ale je to nebezpečné: „Po troch rokoch vidíte čoraz viac ľudí, ktorí na to kašlú a idú ďalej, lebo mne sa to predsa nestane." Čo príde po rádiológii Zaniknuté profesie treba niečím nahradiť a Har-Even už vie čím: „Nikto dnes neučí orgánové inžinierstvo. To je predmet, ktorý musíme začať učiť." Druhým je starostlivosť na konci života ako samostatný odbor, širšie chápaný než dnešná paliatívna medicína. Tlak na systém pritom rastie z demografie: v Izraeli sa každý rok šanca na dlhší život predlžuje o štyri mesiace. „Posledný rok života každého človeka sa rovná celému zvyšku jeho života," hovorí o nákladoch. Pri obavách z umelej inteligencie ostáva pokojný: „Nebojte sa zmien, lebo tadiaľ svet ide." 00:00 Kto je Yoel Har-Even01:10 Ako sa v Izraeli vyberá a rozdeľuje poistné05:40 Štyri poisťovne, ktoré sú zároveň nemocnicami08:30 Sedem percent HDP a piata priečka na svete10:30 Dvadsaťosem rokov v armáde a humanitárne
Igor Pramuk (ANS): Kým platby nemocniciam určuje ministerstvo, spravodlivé financovanie je fikcia 26.08.2026 51мин

Igor Pramuk (ANS): Kým platby nemocniciam určuje ministerstvo, spravodlivé financovanie je fikcia Audit štátnych nemocníc mal byť hotový v druhej polovici augusta. Nie je. Namiesto debaty o tom, kde sa dá ušetriť, sa hovorí o tom, koľko treba pridať. Prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk rozoberá spor o 191 miliónov, prechod na stopercentné DRG aj to, prečo by sadzby nemalo určovať ministerstvo zdravotníctva. Igor Pramuk prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska a poverený jej riadením. Asociácia združuje 77 súkromných, krajských, mestských aj štátnych nemocníc. Pramuk je aj viceprezidentom pre zdravotníctvo v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR. O čom hovoríme 🧾 Audit štátnych nemocníc mal byť hotový v druhej polovici augusta, výsledky nemocnice nevideli💸 Debata o efektivite sa preklopila na otázku, koľko ďalších peňazí treba pridať📊 Spor o 191 miliónov eur, ktoré mali ísť na vzdelávanie a výskum vo veľkých nemocniciach🎯 Peniaze boli viazané na kritériá (KPI), ktorých plnenie dnes nikto nekontroluje➖ LOZ hovorí o zisku 88 miliónov, účtovné závierky členov asociácie ukazujú mínus 16⚖️ Zákon 578/2004 káže valorizovať mzdy, vyhláška dala 31 miliónov namiesto 120🏥 Sto percent DRG vo Všeobecnej, hoci memorandum hovorilo o pomere 60 : 40📉 Nemocniciam Žilinského a Trenčianskeho kraja rastú dlhy každý mesiac🏛️ Prečo má Centrum pre klasifikačný systém odísť z ministerstva pod ÚDZS✏️ Rovnaká ceruzka za trojnásobnú cenu a centrálne nákupy, ktoré nikto nespustil Kapitoly 00:00 Uhorková sezóna, ktorá nebola00:44 Kto dnes riadi Asociáciu nemocníc Slovenska05:03 Audit štátnych nemocníc: sľúbený august, výsledky žiadne07:38 Namiesto úspor sa hovorí, koľko pridať08:13 Dáta ÚDZS verzus prezentácia LOZ09:58 Spor o 191 miliónov13:18 Peniaze viazané na kritériá, ktoré nikto nesleduje15:47 Zisk 88 miliónov verzus mínus 16 miliónov18:35 Ako sa rokuje so zdravotnými poisťovňami22:34 Koľko peňazí má tento rok pritiecť do nemocníc24:47 Sto percent DRG a memorandum, ktoré hovorilo o 60 : 4028:26 Prečo riaditelia napriek tomu podpísali29:40 Žilina a Trenčín: dlhy rastú každý mesiac31:36 Harmonizácia sadzieb a otvorené nožnice34:09 Sadzby na budúci rok a poplatky ako posledná možnosť36:46 Memorandum o spravodlivom financovaní: čo z neho platí42:58 Má DRG prejsť pod Úrad pre dohľad?44:29 Krížové vlastníctvo a pocit diskriminácie46:58 Klimatizácie, CT prístroje a ceruzka za trojnásobok50:44 Grantové schémy v predvolebnom roku #ozdravme #zdravotníctvo #nemocnice #DRG #financovanie #AsociáciaNemocnícSlovenska #IgorPramuk #podcast
Osobná RZP: dojazd 0 minút, DPH 23 % 18.08.2026 32мин

Senzor stráži diabetika nonstop a má dojazd nula minút. Štát naň uvalil rovnakú DPH ako na cukor. Diabetologička Ľudmila Kubincová a súrodenci Danka a Jakub o živote s cukrovkou 1. typu. Danka ochorela ako deväťročná: „Veľmi som schudla, mala som 42 kíl a prišlo to v priebehu mesiaca a pol," spomína. Jej brat Jakub sa o diagnóze dozvedel po tridsiatke: „Prišlo to tak, že som oslepol. Mesiac som fungoval tak, že som nevidel." Historicky prvá súrodenecká dvojica podcastu ozdravme prišla do štúdia so svojou diabetologičkou Ľudmilou Kubincovou v čase, keď podľa analýzy profesora Róberta Babeľu zo Slovenskej zdravotníckej univerzity môžu celkové náklady na cukrovku dosahovať dve percentá HDP ročne. Cukrovka 1. typu je pritom autoimunitné ochorenie, ktoré si pacient nespôsobil a prevencia ho neodvráti: „Úplne vypadne produkcia inzulínu. Keby ho človek nemal, po týždňoch až mesiacoch by zomrel," vysvetľuje Kubincová. Budík na nočné meranie Danka prežila detstvo v ére glukomerov. „To bolo obdobie, keď si rodičia dávali budík, aby v noci merali dieťaťu glykémiu," opisuje Kubincová. Nočná hypoglykémia je najobávanejšie riziko: „Mala som pacienta, ktorý mal tento rok 49 rokov. V januári sa nezobudil. Nemal senzor, na deväťdesiat percent to bola hypoglykémia." Danka si tie noci pamätá presne: „Buď extrémne hypoglykémie, keď som štvornožky chodila z postele k chladničke, alebo som za noc vypila šesť litrov vody." Každé tri mesiace končila na desať dní v nemocnici 200 kilometrov od domova a chorobu tajila, na strednej škole o nej štyri roky nikto nevedel.Slepá pumpa a autá zo sedemdesiatych rokov Zlom prišiel so senzormi a pumpou, ktorá s nimi komunikuje. Algoritmus každých päť minút prepočíta dávku inzulínu, potrebuje však dáta zo senzora: „Samotná pumpa bez senzora je slepá. Je to drahé pero na baterky," hovorí Kubincová. Jakub vďaka technológii od diagnózy nevynechal ani deň v práci: „Keby som to nemal, nemôžem chodiť do roboty. Teraz mi to zavibruje vo vačku a viem, čo mám robiť." Danka bola výborne kompenzovaná, celé tehotenstvo mala pokryté senzormi a v nemocnici skončila až pri pôrode: „Bolo to tehotenstvo, ktoré mi môže veľa žien závidieť." Návrat diabetikov ku glukomeru je podľa Kubincovej ako „vrátiť sa k autám zo sedemdesiatych rokov, bez opierok hlavy, bez airbagov, dať im motor dnešného auta a poslať ich do dnešnej premávky. Je otázka času, kedy by havarovali." Cukor aj senzor: 23 percent Úhrada však pokrýva len 210 z 365 dní. Senzor prepojiteľný s pumpou stojí okolo 58 eur a ročný doplatok pacienta je približne 873 eur. Reálne viac, senzory sa v horúčavách odliepajú a trhajú: „Nie je to 800 eur. Ročne je to minimálne 1 600," počíta Danka a dodáva: „Niekedy dá celá rodina mesačne 200 eur len na to, aby som si kúpila senzory." Najväčší paradox je daň: „Daň z cukru bola vyrubená na 23 percent, pretože štát ho považuje za škodlivé. A rovnakých 23 percent DPH je na senzorové technológie, ktoré prinášajú práceschopných ľudí," upozorňuje Kubincová. Veľká Británia má pre diabetikov 1. typu nulovú DPH, Poľsko zníženú osempercentnú a Česko limit očistený o daň a krytie celý rok.Tvorca HDP, alebo jeho spotrebiteľ? Senzor podľa Kubincovej šetrí aj štátu. Funguje ako záchranný systém s „dojazdom nula minút", kým „pri bežnej záchranke môže byť dojazd taký, že získame poškodeného alebo mŕtveho pacienta." Presun nastavovania pumpy z nemocníc do ambulancií navyše ušetrí na jednom pacientovi vyše tisíc eur hneď v prvom roku. Kubincová to skladá do jednej otázky: „Chceme mať takmer zdravého človeka, alebo invalida? Tvorcu HDP, alebo jeho spotrebiteľa?" Keď mali hostia na záver povedať, čo by zmenili ako prvé, odpoveď zaznela trojhlasne: DPH. O čom hovoríme v podcaste • 🩸 Cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie, nie následok životosprávy• ⏰ Éra glukomerov: rodičia si dávali budík na nočné meranie detí• 😴 Nočná hypoglykémia: pacient bez senzora sa nemusí zobudiť• 🤖 Hybridný okruh prepočíta dávku inzulínu každých päť minút• 🔧 Jakub o
Viliam Novotný (Demokrati): Zrušiť platový automat je ako streliť si guľku do hlavy. Zdravotníctvo u Demokratov nie je vlajková loď 16.08.2026 1ч 21мин

Kurča do Košíc pešo a bosý Viliam Novotný bol štrnásť rokov poslancom za SDKÚ a pri Zajacovej reforme spravodajcom zdravotníckych zákonov: „Bol som pri tej ohromnej zmene, ktorú tím okolo Rudolfa Zajaca doniesol." Zdravotnícku sekciu demokratov dnes vedie popri operačnej sále: „Ja som výkonný neurochirurg v Košiciach na plný úväzok." Že sa politike nevenuje naplno, je na strane vidieť. Zdravotníctvo, ktoré bolo pod volebnou líderkou Andreou Letanovskou vlajkovou loďou demokratov vo voľbách 2023, šlo do úzadia. Za dva roky k nemu strana vydala 28 výstupov, čo ju radí medzi najmenej aktívne. Novotný to priznáva: „Veľmi veľa práce sme neodviedli," keďže „vlajkovou loďou je určite u nás obrana". K spojeniu Unionu a Dôvery sa ozvali až týždne po oznámení. {{gift}} Poisťovňa bude dvakrát, správať sa bude raz Demokrati zlúčenie zhrnuli slovami, že „hrozí vznik jednej zdravotnej poisťovne". Novotný dodáva ostrejšiu korekciu: „Ona nebude jedna, oni budú dve, ale ten duopol sa bude v princípe správať ako monopol." Pointu adresuje Ficovi, ktorý roky sľuboval jednu štátnu poisťovňu: „On má vlastne jednu zdravotnú poisťovňu s dvoma vlastníkmi – 55 % štát a 45 % má Penta. Nikto nepomohol Pente tak, ako práve vlády Roberta Fica." Dvaja nebudú súťažiť, dvaja sa dohodnú Programovú vyhlášku, ktorú Union označoval za dôvod odchodu z trhu, by zachoval: „Keď zrušíte programovú vyhlášku, už si to len Všeobecná zdravotná s Dôverou dohodnú. Navzájom pôjdu na kávu dvaja generálni riaditelia." Súťaž dvoch hráčov je preňho fikcia: „Dvaja nebudeme súťažiť, dvaja sa dohodneme." Riešením sú poistné plány, nominálne poistné a Úrad pre dohľad, kde sa predseda nemení „každú stredu". {{odporucane}} Platový automat? Ako guľka do hlavy Zrušenie platového a vekového automatu odbíja odhadom politickej ceny: „Je takou pevnou súčasťou štátnych nemocníc, že predstava, že ho niekto zruší, je rovnaká, ako predstava, že si rovno môže streliť guľku do hlavy." Absurditu vekovej zložky ukazuje na sebe: „Ja plánujem odchod do dôchodku niekde okolo 85. roku. Žena ma ráno prebalí a ja pôjdem na neurochirurgiu." Lekárske odbory ako hrdina z núdze Voči Lekárskemu odborovému združeniu je zamestnaný neurochirurg priamy: „Nie je tým kladným hrdinom. Je hrdinom z núdze." Vinu dáva systému: „Keby zdravotníctvo fungovalo tak, ako sme si to predstavili v reforme v roku 2004, žiaden platový automat ani štrajky lekárov pre platy by neboli potrebné." Deväť a pol miliardy a stále nie je na nič Optimalizáciu siete nemocníc odmieta odpísať: „Nie je to mŕtvy projekt. To je jediná cesta." Vie aj, prečo sa do nej nikomu nechce: „Narazíte na toho primátora, ktorý za vami príde a povie, že šak neblázni, nemôžeš u mňa zrušiť chirurgiu." Argumentuje peniazmi: „Keď som odchádzal, disponibilné zdroje boli 4 miliardy, teraz je to 9,6. A na nič nie sú peniaze." {{suvisiace}} Zajac ako zaklínadlo Prečo sa meno exministra skloňuje na tlačovkách 20 rokov? „Zajac je zaklínadlo," odpovedá Novotný a dodáva: „Nikto z nich v skutočnosti nevie nahradiť Zajacovu reformu inou reformou." Ultimátam hnutia Slovensko rozumie po svojom: „Keď vám poviem, že mi každý deň musíte doniesť pečené kurča do Košíc pešo a bosý, viem, že mi ho neviete doniesť." Znamená to podľa neho jediné: „Chcú ísť do opozície." V podcaste hovoríme aj o týchto témach:• 🏥 Zlúčenie Dôvery a Unionu vytvára subjekt, ktorý sa bude správať ako monopol: „Ona nebude jedna, oni budú dve."• 💰 Fico dostal svoj Unitas z rúk Penty: „jedna poisťovňa s dvoma vlastníkmi – 55 % štát a 45 % má Penta".• 📉 Programovú vyhlášku by nerušil, bez nej „pôjdu na kávu dvaja generálni riaditelia".• 🏗️ Optimalizácia siete nemocníc nie je mŕtvy projekt, ale „jediná cesta".• 📊 Zdroje poisťovní narástli zo 4 na 9,6 miliardy, „a na nič nie sú peniaze". Kapitoly00:00 Reforma zdravotníctva 2004 a prečo nikdy nedobehla04:41 Zajac ako zaklínadlo: 20 rokov sa naňho vyhovára09:42 Zrušili 20- a 50-korunáčky, dnes sa platí od Pavla do Pavla13:05 Dzurinda, Radičová a
Mikuláš Blaško: Odbory si vybrali príplatky, pacienti zostali bez klimatizácie 14.08.2026 17мин

Štyristotisíc eur na príplatkoch za dva sviatky, alebo klimatizácia v celej nemocnici. Riaditeľ novozámockej nemocnice Mikuláš Blaško ponúkol odborom výmenu za jediný deň. Odmietli ju. Pätina budovy a riaditeľské voľno namiesto práce Nemocnica v Nových Zámkoch má 130 rokov, súčasná budova stojí od roku 1982. „V súčasnosti máme pokryté zhruba asi pätinu priestorov v rámci monobloku, ktoré sú plne klimatizované,“ opisuje Blaško stav, s ktorým nemocnica vstúpila do tohtoročného leta. A dodáva: „Nie sú to podmienky, ktoré sú vhodné 21. storočia pre nemocnicu, ktorá je fakultnou nemocnicou.“ Teploty merali každý deň. „Podľa toho sme skracovali pracovnú dobu a púšťali zamestnancov na takzvané riaditeľské voľno skôr domov,“ hovorí. Administratíva mala home office, zdravotníci nie: „Obzvlášť s prihliadnutím na tých pacientov to bolo fakt neľudské podmienky.“ Fotovoltika, ktorá nemocnicu nestojí ani euro Energiu na chladenie si nemocnica ide vyrábať sama. „Pred týždňom som podpisoval zmluvu,“ hovorí Blaško o fotovoltickej elektrárni cez garantovanú energetickú službu. „Súkromný kapitál financuje celý ten projekt a z tej úspory, ktorú my získame tým, že budeme vlastne zo slnka vyrábať energiu, bude zaplatená tá investícia.“ „V podstate bez jedného eura,“ zhŕňa Blaško. Rovnaký model už použili pri rekonštrukcii kotlov: „Máme s tým veľmi dobrú skúsenosť a nám to vyšlo.“ Dvesto tisíc eur za jeden jediný deň Jadrom jeho ostrého statusu bola ponuka, ktorú poslal zamestnancom mailom. „Ja som dal prísľub, že v prípade, ak teda odbory budú súhlasiť s tým, že ja zariadim dovolenku, tak ja investujem z vlastných zdrojov 200 tisíc eur na klimatizačné zariadenia.“ Toľko stojí nemocnicu jeden sviatok so stopercentným príplatkom. Prepočet má na stole: 80 až 90 silnejších jednotiek za sto tisíc a trafostanica za ďalších dvesto. „Bavíme sa celkovo o 400 tisíc eurách, ktoré my sme tento rok vzhľadom na ten ôsmy máj a 15. september dali zamestnancom.“ Zamestnanci majú v kolektívnej zmluve 35 dní dovolenky. Prečo by mali pracovať zadarmo Od zamestnancov prišla odozva, akú čakal. Od odborov nie. „Ja som očakával pozitívnu odozvu, pretože bavíme sa o tom, že tí zamestnanci vlastne o nič neprídu,“ hovorí. Tri odborové organizácie, sesterská, lekárska a všeobecná, rozhodujú spoločne. „Mal som stretnutie s odborármi a v podstate celú túto koncepciu ako odmietli jednoznačne,“ konštatuje. Ich argumenty ho zaskočili: „Boli na úrovni: prečo by mali pracovať zadarmo? Prečo nemajú dostať to, čo im prináleží.“ A druhý: „Prečo by sa zamestnanci mali skladať na zariadenie nemocnice?“ Zákon nespochybňuje: „Majú nárok na príplatok, o tom diskutovať nebudem.“ Kto si vezme dovolenku, dostane klímu skôr Má pripravený druhý krok. „Ja tým pádom zariadim pracovné voľno, prekážky na strane zamestnávateľa a tým pádom zostanú doma, čo nás bude stáť 200 tisíc eur,“ hovorí o 15. septembri. Kto sa rozhodne inak než odbory, dostane prednosť: „Dám možnosť celým oddeleniam a klinikám, že ak si vyberú na ten deň dovolenku, tak budú uprednostnení, čo sa týka tých klimatizácií.“ Verí, že to zaberie: „Mám také odozvy, že niektoré oddelenia to spravia, pretože mali peklo na tých oddeleniach.“ O sile odborov v zdravotníctve hovorí bez ilúzií: „Naše sú najsilnejšie a najúspešnejšie.“ O šéfovi Lekárskeho odborového združenia dodáva: „Keby som bol lekár, tak sa nechám zastupovať pánom Visolajským, pretože je veľmi šikovný stratég. Svoje ciele vie naplniť bez ohľadu na to, akým spôsobom to robí.“ Chladenie chce dotiahnuť aj bez dohody s nimi: „Ja ten projekt zrealizujem určite, toto ma nezastaví.“ 🌡️ Plne klimatizovaná je len pätina monobloku novozámockej nemocnice 🏚️ Budova stojí od roku 1982, samotná nemocnica má tento rok 130 rokov ⏱️ Počas horúčav museli skracovať pracovný čas a dávať riaditeľské voľno 💻 Home office mala len administratíva, zdravotníci ostali pri pacientoch ☀️ Fotovoltika pôjde cez garantovanú energetickú službu, nemocnicu nemá stáť ani euro 💶 Jeden odpracovaný s
Orosová & Šóth: Predvolebné táraniny o zákaze poplatkov nezachránia ambulancie a nepomôžu pacientom 29.07.2026 1ч 5мин

Union po fúzii s Dôverou odchádza zo slovenského trhu a KDH chce zákonom zakázať poplatky v ambulanciách. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová a prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth hovoria o tom, čo zákazy spravia s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a kto z poplatkovej divočiny v skutočnosti žije.MUDr. Jaroslava Orosová je imunoalergologička, od roku 2021 vedie Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP). MUDr. Marián Šóth je všeobecný lekár pre dospelých v Nitre a prezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASL SR). O čom hovoríme:● 🏥 Fúzia Dôvery a Unionu: na trhu zostáva len Penta a štát● 🤝 Union ako jediný ochotne zazmluvňoval nové ambulancie● 📉 Nemocniciam reálne stúpli príjmy o 43 %, špecialistom len o 7 %● 💶 Platový automat: ambulancie nedokážu konkurovať nemocničným platom● ✂️ U holiča osemnásť eur za strihanie, u lekára šesť za vyšetrenie● 📹 Predvolebné videá KDH a výroky ombudsmana pod lupou● 🚫 Prečo zákaz poplatkov zníži dostupnosť starostlivosti● 🔀 Exodus špecialistov do nezmluvných ambulancií už beží● 💡 Riešenia: reálne ceny výkonov, katalóg a komerčné pripoistenie● ⚠️ Útoky na zdravotníkov rastú a vzťah lekár – pacient sa rúca
Rudolf Zajac: Boj proti Pente nie je program – chcete unitárny systém? Vykúpte Dôveru 22.07.2026 55мин

Union predali a zo všetkých strán sa ozvalo, aká je to katastrofa. Zaujímavé je, kto kričí najhlasnejšie. Podľa Rudolfa Zajaca presne tí, čo trh dvadsať rokov dusili. Zajac si k nám sadol už tretíkrát a k spojeniu Unionu a Dôvery sa vracia stále ostrejšie. Pustili sme mu zostrih, v ktorom Marek Krajčí, Peter Stachura a Oskar Dvořák varujú pred Pentou a krížovým vlastníctvom. Kto plače najhlasnejšie Reakcie politikov Zajac zhŕňa jedným obrazom. „Väčšinou ide o falošné zavýjanie, alebo ak chcete, inovoval som ten pojem – o ronenie krokodílích sĺz." Slzy podľa neho ronia práve tí, čo majú Union na svedomí: „Tie najväčšie slzy ronia práve tí, ktorí sa najviac zaslúžili o to, že Union odišiel z trhu." Krajčímu pripomína jeho vlastný program: „Krajčí nemal nič lepšie na pláne ako unitárny systém, dal si ho do programového vyhlásenia Matovičovej vlády. Tak aké teraz halucinácie o konkurencii, keď on chcel jednu poisťovňu, samozrejme štátnu?" Najväčší krížový vlastník? Štát Krížové vlastníctvo Penty berú kritici ako hlavný problém. Zajac ho nezhadzuje, len pripomína, kto vlastní najviac. „Akosi im menej vadí, že štát je suverénne najhorší hospodár a štátne zariadenia robia suverénne najväčšie dlhy." A dodáva: „Nie preto, že sú štátne, ale preto, že to majú v DNA. Zle hospodáriť." Riešením nie je zákaz, ale kontrola: „Ja nehovorím, že krížové vlastníctvo netreba ustrážiť. Ale práve preto musíte mať veľmi dobré kontrolné mechanizmy." Úrad, ktorý si sami zoslabili Reč o kontrole priviedla Zajaca k Renáte Blahovej, ktorá jeho aj úrad pre dohľad skritizovala v denníku SME. „Ja som na jednej konferencii povedal, že niečo také sprosté som nevidel, a môžem to len potvrdiť." Pripomína, čo sa s úradom stalo za jej vedenia: „Úrad stratil poslednú kompetenciu dohľadu nad poisťovňami – a nestratil ju bez jej vedomia a bez jej vôle." A kde sa oslabovanie začalo: „Keď Fico v roku 2007 nezávislosť úradu odobral jednoduchým trikom – šéfa úradu už nevolil parlament, ale menovala ho vláda." Posledný klinec Za odchodom Unionu nevidí jeden krok, ale roky dusenia. „Podľa mňa bol posledným klincom do rakvy, a poriadne veľkým a hrdzavým, práve programová vyhláška." Jej logika je preňho popretím zmyslu poisťovní: „Keď sa štát rozhodol, že bude rozhodovať, čo kde poisťovne platia, načo sú potom poisťovne?" Ukazuje aj na dieru, ktorú nikto nezaplátal: „Nikto za dvadsať rokov nezadefinoval nárok – teda čo presne sa poisťuje." Chcete unitárny? Zaplaťte Tým, čo volajú po jednej štátnej poisťovni, Zajac odkazuje, nech si to nechajú stáť peniaze. „Dôveru vykúpia, ak budú mať toľko miliárd, koľko to bude stáť. Lebo Dôvera nie je za dve eurá štyridsať." O obchode nepochybuje: „Garantujem vám, že Penta ju predá, keď dostane cenu, ktorú považuje za primeranú." Namiesto boja s Pentou by radšej riešil to, čo nemocnice reálne kladie na kolená: „Platový automat spoľahlivo ničí nemocničný systém, pretože vyplácame mzdy, na ktoré nemáme, a ešte aj skracujeme pracovnú dobu."
Martin Smatana: Penta nie je jediná. Krížovým vlastníkom číslo jeden je štát 21.07.2026 49мин

Jedným z výdobytkov Novembra '89 je právo podnikať, právo na súkromné vlastníctvo a právo dosahovať zisk. Vlády na Slovensku však dlhodobo vedú vojnu proti súkromným poisťovniam a neštátnym nemocniciam. Snaha o zákaz zisku a krížového vlastníctva v zdravotníctve sú motívom, ktorý sa v našom zdravotníctve periodicky opakuje.
Rudolf Zajac: Počujeme falošné zavýjanie aj tých, ktorí o odchodu UNIONu prispeli 16.07.2026 32мин

Deň po oznámení najväčšej akvizície v histórii slovenského zdravotníctva si do podcastového kresla ozdravme sadol exminister Rudolf Zajac. Otec reformy, ktorá pred dvadsiatimi rokmi otvorila poistný trh, hodnotí kúpu Unionu Dôverou bez sentimentu: vinníkom nie je kupujúci, ale štát, ktorý dve dekády systematicky ničil konkurenčné prostredie. Falošné zavýjanie Politické lamentovanie nad koncom Unionu Zajaca nedojíma. „Nemám rád falošné zavýjanie," odkazuje politikom, ktorí dnes hovoria o katastrofe, a kladie sériu otázok: „Kde boli títo politici vtedy, keď Fico vyhlásil boj proti zisku? Kde boli vtedy, keď sa vytvárala programová vyhláška? Kde boli vtedy, keď sa urobil platový automat, ktorý drancuje ten systém naprosto neuveriteľným spôsobom?" Odchod holandskej Achmey podľa neho nie je správou o Slovensku: „Taká správa, ako keď Volkswagen predá nejakú divíziu Číňanom. Ďaleko väčšie správy o Slovensku sú sprostosti, ktoré sa tu vystrájajú." Krížové vlastníctvo? Halucinácie Oskar Dvořák, Marek Krajčí či Peter Stachura oprášili po akvizícii tézu o nebezpečnom krížovom vlastníctve Penty. Zajac, ktorému kritici jeho vznik pripisujú, ich argument rozstrieľal: „Krížové vlastníctvo? To sú halucinácie. Tí ľudia by nemali brať svoje platy." A obracia optiku na štát, ktorý vlastní poisťovňu, nemocnice aj záchranky: „Najväčší krížový vlastník je tu štát a štát sám sebe to nezakáže. Ani na to nepríde, že by to mal urobiť." Pre kritikov má ešte jednu správu: „To krížové vlastníctvo sa dá obísť toľkými cestami, že je škoda strácať čas ich vymenovaním." Súboj titanov Cenu transakcie Zajac komentuje s typickou iróniou: „Asi to bolo viac ako dve eurá štyridsať centov, si myslím." Utajenie sumy chápe: „Keby som bol súčasťou tej akvizície, asi by som ju ani nikdy nechcel zverejniť, lebo to odpúta pozornosť od podstaty." Podstatné je podľa neho niečo iné – z desiatich miliárd eur v systéme bude Dôvera obsluhovať polovicu a trh čaká historický zlom: „Už podľa mňa budúci rok bude mať väčšie postavenie Dôvera ako štátna." Ak sa uvoľnia regulácie, príde podľa exministra skutočný test slovenského zdravotníctva: „Potom sa ukáže v tom súboji titanov – či štátny titán, alebo súkromný titán." Sebareflexiu pritom žiada od všetkých: „Sami sme si na vine, že sme toto dopustili," povedal na margo odchodu zdravotnej poisťovne UNION zo slovenského trhu. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🐺 „Nemám rád falošné zavýjanie" – Zajac o politikoch plačúcich nad koncom Unionu🔥 „Kde boli, keď Fico vyhlásil boj proti zisku?" – séria otázok pre kritikov👮 Úrad pre dohľad ako policajná inšpekcia: štát kontroluje sám seba🙃 „Načo sú poisťovne, keď komisia rozhoduje, kto čo platí? Postavené na hlavu"👻 „Krížové vlastníctvo? Halucinácie" – odkaz Dvořákovi, Krajčímu a Stachurovi🏛️ Najväčší krížový vlastník je štát – vlastní poisťovňu, nemocnice aj záchranky💶 Cena Unionu? „Asi viac ako dve eurá štyridsať centov, si myslím"📈 Už budúci rok môže mať Dôvera prvýkrát väčšie postavenie ako štátna poisťovňa⚔️ Prichádza súboj titanov: štátny titán proti súkromnému🪞 „Sami sme si na vine, že sme toto dopustili" – výzva pozrieť sa do zrkadla
Kultan & Špaňár: Dôvera kúpila UNION, čo táto transakcia hovorí o stave slovenského zdravotníctva? 16.07.2026 57мин

Zdravotná poisťovňa Dôvera kupuje zdravotnú poisťovňu Union. Holandská Achmea po dvadsiatich rokoch opúšťa slovenské verejné zdravotné poistenie, komerčná časť Unionu zostáva samostatná a trh prechádza na duopol. Generálni riaditelia Martin Kultan a Michal Špaňár v podcaste ozdravme prvýkrát spoločne vysvetľujú pozadie transakcie, ktorá nemá v histórii slovenského zdravotníctva obdobu. Plavec proti prúdu Oznámenie z 15. júla 2026 okamžite vyvolalo politické reakcie. Exminister zdravotníctva Marek Krajčí označil spojenie za „veľmi zlú správu pre pacienta" a hovoril o „zlatom vajci" Jaroslava Haščáka. Šéf Unionu Michal Špaňár jeho interpretáciu odmieta: „Taká rekonštrukcia ma veľmi prekvapuje. To, s kým na tom trhu sme, skutočne nebolo predmetom diskusie." Martin Kultan je ostrejší: „Politický boj znesie všetko. Neférové argumenty, vymyslené veci, nepravdivé tvrdenia." Posadnutosť kritikov Pentou podľa neho „niekedy pripadá už ako obsesia". Dvadsať rokov podnikania v slovenskom zdravotnom poistení Špaňár prirovnáva k skoku do rieky: „Je to, ako keď skočíte do Dunaja a plávete proti prúdu – vydáte spústu energie a nikam sa nehýbete." Podpora od štátu podľa neho neprišla nikdy, naopak: „Cítili sme veľmi silnú preferenciu štátnej poisťovne." Šrób sa uťahoval, nie povoľoval Zlomový moment, ktorý rozhodol o odchode UNIONu (zdravotnej divízie) vraj neexistuje, rozhodla dlhodobá skúsenosť s reguláciami. „Programová vyhláška nám nikdy radosť nedala, považujeme ju za krok zlým smerom," hovorí Špaňár a pripomína nerovnováhu celého modelu: „Máte veľa práce, regulovaný zisk a neobmedzenú zodpovednosť za stratu." Kultan dopĺňa tvrdé číslo – selektívne dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v minulom volebnom období: „Myslím, že to bolo 358 miliónov eur. Je to absolútny morálny hazard." Samotnú vyhlášku hodnotí bez servítky: „Je to doslova a do písmena hlúposť, tak ako je koncipovaná." Holandským akcionárom sa slovenské pomery vysvetľovali ťažko. „Bolo to ťažké vysvetliť, to je pravda," priznáva Špaňár a dodáva, že doma by niečo podobné neprešlo: „V holandskom systéme by to bolo absolútne nemožné." Kupujú sa akcie, nie kmeň Cena transakcie zostáva obchodným tajomstvom. „Je to dôstojná suma, adekvátna za kvalitnú spoločnosť," hovorí Špaňár. Kultan spresňuje mechanizmus financovania: „Znamená to vklad Penty. Penta vloží do Dôvery zdroje, z ktorých sa vyplatí kúpna cena." Na rozdiel od kontroverzného spojenia s Apollom z roku 2009, keď sa kmeň zo zákona prevádzal bezodplatne, teraz ide o klasickú kúpu firmy: „Kupujeme 100 percent akcií. Celú firmu, ako stojí a leží," zdôrazňuje Kultan. Spor o účtovanie kmeňa z roku 2010, ktorý rozhodne súd, podľa neho „nemá žiaden vplyv na túto transakciu". Duopol a garancie pre poistencov Dôvera bude mať po akvizícii takmer 48-percentný trhový podiel. Kultan poistencom sľubuje, že spojenie benefitov pocítia pozitívne: „Majú garanciu, že nič sa im nezhorší, a majú naopak príležitosť a istotu, že niečo sa im zlepší." Ambície neskrýva: „Chceme byť jednotka na trhu, jednotka v inováciách, jednotka v efektívnosti." Špaňár zostáva šéfom komerčného Unionu aj krajine: „Zostávam na Slovensku. Je to skutočne náročná úloha previesť rozdelenie tých dvoch spoločností." Slovenský systém pritom podľa neho zlyháva na vlastnej polovičatosti: „Systém sa nedotiahol a nedostatky, ktoré prináša centralizácia, sa začali riešiť tým, že sa to začalo ešte viac centralizovať." V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 💥 Dôvera kupuje Union – najväčšia akvizícia v histórii slovenského zdravotníctva🇳🇱 Achmea po 20 rokoch opúšťa slovenské verejné zdravotné poistenie🏊 „Ako keď skočíte do Dunaja a plávete proti prúdu" – Špaňár o podnikaní na Slovensku💶 358 miliónov eur pre VšZP: „Absolútny morálny hazard," hovorí Kultan📜 Programová vyhláška? „Doslova a do písmena hlúposť"🤐 Cena obchodu je tajná: „Dôstojná suma, adekvátna za kvalitnú spoločnosť"📊 Kupuje sa 100 % akcií, nie poistný kmeň – na rozdiel od Apolla v 2009🃏 Poistenc
Etela Janeková: Česi dovolili všeobecným lekárom predpisovať 1 200 liekov. U nás sa za dva roky neuvoľnil ani jeden 08.07.2026 48мин

Česko od 1. júla dovolilo praktickým lekárom predpisovať vyše 1 200 liekov, ktoré dovtedy patrili len špecialistom. Na Slovensku medzitým platí pravidlo, ktoré nie je v žiadnom zákone: preskripčné obmedzenia sú zvykové právo z roku 1995. Slovák pritom navštívi lekára takmer dvanásťkrát ročne, najviac v EÚ — a časť návštev je čisté obiehanie kvôli receptu. Prečo sa Slovensko za dva roky nepohlo a kto blokuje zmenu? Hostkou podcastu ozdravme je MUDr. Etela Janeková, PhD. — internistka, klinická farmakologička a od roku 2024 hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo. Zdravotníctvo pozná z nemocnice, poisťovne, ministerstva aj z vlastnej ambulancie v Petržalke. O čom hovoríme:- 💊 Česko od 1. júla dovolilo praktickým lekárom predpisovať 1 201 liekov- 📜 Preskripčné obmedzenia nemajú oporu v zákone, je to zvykové právo z roku 1995- 🏥 Slovenský pacient navštívi lekára takmer dvanásťkrát ročne, najviac v EÚ- 🚫 V rokoch 2025 a 2026 sa na Slovensku neuvoľnil ani jeden liek- 🩺 Ani internistka nesmie cukrovkárovi predpísať inzulín či glukomer- 💶 Keď si pacient liek zaplatí sám, môže mu ho napísať ktorýkoľvek lekár- 📉 Po uvoľnení liekov na srdcové zlyhávanie spotreba nevzrástla, naopak klesla- 🤝 Diabetologická spoločnosť blokuje uvoľnenie liekov, rokovania trvajú takmer rok- ⚠️ Bez zmeny budú pacienti končiť na centrálnych príjmoch v horšom stave- 🇨🇿 Janeková navrhla plošné uvoľnenie preskripcie po vzore Česka #ozdravme #podcast #zdravotníctvo #lieky #zdravie #slovensko
Miňová & Rus: „Vždy ide o peniaze, kým o ne nejde“ — ako platový automat dusí naše zdravotníctvo 01.07.2026 42мин

Plat rastie každý rok, spokojnosť nie. O motivácii v zdravotníctve rozhoduje niečo iné, zhodujú sa HR experti Dana Miňová (Inštitút zmeny) a Rudolf Rus (People and Communication Manager v BK). Plat v prieskumoch dlhodobo vychádza ako oblasť s najväčšou nespokojnosťou. „Vždy ide o peniaze až do momentu, keď o peniaze nejde," hovorí Rus. Terčom kritiky je platový automat z roku 2012. Mal byť podlahou na stabilizáciu, no podľa Miňovej „sa stal zároveň stropom". Riaditeľom a primárom tak „berie vietor z plachiet", lebo nemajú z čoho oceniť výkon. Hostia ho hneď rušiť nechcú. „My nemusíme ísť hneď do extrému," vraví Miňová a navrhuje znížiť koeficienty a naviazať časť odmien na výkon. V epizóde ide aj o to, prečo ľudia odchádzajú skôr od manažérov než z firiem, ako presadiť zmenu zdola aj proti odporu a čo s vyhorením mladých lekárov. O čom hovoríme:💶 Prečo vyššie platy motiváciu nezvýšia a čo naozaj rozhoduje🏥 Platový automat od roku 2012: ako z podlahy vznikol strop🌬️ „Vietor z plachiet": riaditelia nemajú čím oceniť výkon🤝 Vzťahy nad výplatou: ľudia odchádzajú od manažérov, nie z firiem❄️ Falošná dilema CT verzus klimatizácia v nemocniciach👩‍⚕️ Prečo špičkový profesor zarába menej ako podpriemerný kolega🔄 Change management: ako presadiť zmenu zdola cez spojencov🧠 Vyhorenie, mobily a duševné zdravie mladých lekárov📩 Generačný posun: prečo mladí radšej mail ako telefonát🛠️ Riešenie bez extrému: analyzovať automat a diferencovať odmeny #ozdravme #zdravotnictvo #platovyautomat #hr #manazment #Slovensko #nemocnice #podcast
Blaško & Palkovič: Kozmetička vám pichne botox. Zdravím platíte vy, opravu platíme všetci 24.06.2026 1ч 1мин

Botox si môžete nechať pichnúť v kozmetickom salóne. Zaplatíte 70 eur a odídete spokojní. Kým sa niečo nestane. Aplikácia botulotoxínu v kozmetických salónoch je nelegálna od roku 2004. Nie od dnes — dvadsať rokov. Napriek tomu sa deje masovo, bez kontroly, bez dokumentácie, bez poistenia zodpovednosti. A keď prídu komplikácie — ochrnutá časť tváre, trvalo otvorené oči, nekróza tkaniva — liečbu zaplatíme všetci z verejného zdravotného poistenia. Novela zákona ministra zdravotníctva Kamila Šaška mala tento stav prvýkrát taxatívne pomenovať a zakázať. Nestalo sa. Koaličná SNS presadila stiahnutie kľúčového paragrafu tesne pred hlasovaním — v pozadí bola priateľka predsedu SNS Andreja Danka, ktorá vlastní kozmetický salón v Ružinove. Téma sa odložila na jeseň 2026. V tomto podcaste sa rozprávame s dvomi hosťami, ktorí sú priamo v centre diania. 🩺 MUDr. Michaela Blaško, PhD. je estetická dermatologička s 22 rokmi praxe. Je súčasťou pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na príprave novely. Vzdeláva sa 6- až 8-krát ročne vrátane kadaveróznych kurzov v Budapešti, Verone či Paríži — priamo na mŕtvych telách overuje, ako hlboko aplikovala a aké cievne štruktúry riskovalo. 🏥 MUDr. Michal Palkovič je predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a bývalý minister zdravotníctva. Úrad túto tému otvára na ministerstve vyše roka — počet sťažností pacientov po komplikáciách z nelegálnych zákrokov v posledných dvoch rokoch výrazne stúpa. Hovoríme o tom, prečo je botox liek a nie kozmetika, kto za komplikácie skutočne zaplatí a prečo je vymožiteľnosť odškodného — podľa slov Michala Palkoviča — v podstate nulová. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 💉 Botulotoxín je liek na lekársky predpis — a predsa ho pichajú v kozmetických salónoch⚖️ Zákaz platí od roku 2004, nikto ho nevymáhal — novela mala to zmeniť🏛️ Koaličná kauza: prečo SNS zablokovala zákon a čo s tým má spoločné priateľka predsedu Danka🩹 Ochrnutá tvár, trvalo otvorené oči — reálne prípady komplikácií z nelegálnych zákrokov💸 Komplikácie platíme všetci z verejného zdravotného poistenia — pôvodca škody nezaplatí nič🔬 Prečo epilácia laserom a Hi-Fu ultrazvuk taktiež patria do rúk lekárom🎓 Kadaverózne kurzy, anatómia a to, čo kozmetička nevie — lebo nevie, že nevie📋 Čo musí vedieť lekár pred každým zákrokom: anamnéza, hyaluronidáza, blanokrídly hmyz🏥 7. júla 2026 — prvé rokovanie pracovnej skupiny, jeseň prinesie nový návrh zákona🤝 Synergia, nie konkurencia: ako môžu lekári a kozmetičky spolupracovať správne
Peter Ferjančík (Sme rodina): Štátne necháme štátne, no polená pod nohy súkromníkom hádzať nebudeme 14.06.2026 1ч 1мин

Peter Ferjančík strávil na ministerstve zdravotníctva viac než desať rokov. Najprv viedol sekciu eurofondov, posledné dva roky bol generálnym tajomníkom služobného úradu za ministra Vladimíra Lengvarského. Dnes vstupuje do politiky za stranu Sme rodina po boku Zuzany Šebovej – a v tomto rozhovore prvýkrát podrobne približuje, akú predstavu má strana o slovenskom zdravotníctve. Bavíme sa o tom, čo má podľa neho ostať v rukách štátu a prečo. Ferjančík sa stavia niekde do stredu medzi tých, čo chcú všetko zoštátniť, a tých, čo by zdravotníctvo najradšej celé prepustili súkromníkom. Najväčšie štátne nemocnice podľa neho ostanú štátne, či štát chce, alebo nie – „ich hybnou silou nie je zisk." Veľkú časť rozhovoru venujeme dlhu nemocníc, ktorý sa za posledné dva roky vyšplhal na historické maximum. Ferjančík vysvetľuje, prečo sa s ním reálne nepracuje, ako by sa dal zefektívniť nákup v nemocniciach a prečo by sme podľa neho mali nakupovať spolu s Čechmi „ako jeden trh, ako Československo". Najostrejšia časť sa točí okolo platov. Ferjančík priznáva, že platový automat mu nie je sympatický, no berie ho ako „systémovú nutnosť", ktorá udržala lekárov na Slovensku. Na priamu otázku, či ho Sme rodina zruší, odpovedá nezabudnuteľne: „Neviem a ani nechcem." Reč príde aj na plán obnovy, ktorý označuje za sčasti napísaný „zoznam snov", na zastavené Rázsochy, na tieňové ministerstvo na úrade vlády aj na mediálnu kritiku okolo Agelu a výberu projektov, ktorú odmieta ako „absolútne zbytočnú senzáciu". V závere hodnotí kolegov z brandže – Oskara Dvořáka a Petra Stachuru – a komentuje špekulácie o tom, či posilami Sme rodina budú Richard Sulík a Jana Cigániková. V tejto epizóde sa dozviete:🏥 čo má v zdravotníctve ostať štátne a prečo💰 ako vznikol rekordný dlh štátnych nemocníc a kto ho v skutočnosti tvorí🛒 prečo Slovensko nemá najlepšie ceny liekov a ako by pomohol spoločný nákup s Českom👨‍⚕️ ako Ferjančík vníma platový automat a kde vidí jeho slabé miesta📉 prečo na otázku o zrušení automatu odpovedá „Neviem a ani nechcem"🏗️ čo sa stalo s „generačnou šancou" plánu obnovy a prečo dnes mešká🧱 ako sa zastavili Rázsochy a kto za tým podľa neho stál🔍 čo hovorí na kritiku okolo Agelu a úlohu dozorných rád🤝 či by v Sme rodina privítal Richarda Sulíka a Janu Cigánikovú🗳️ ako hodnotí Oskara Dvořáka a Petra Stachuru
Cukrovka je palica s dvoma koncami–na jednom je 100% smrť, na druhom relatívne kvalitný život 07.06.2026 42мин

Cievna lekárka a internistka Iveta Kopalová pozná diabetes mellitus 1. typu roky z ambulancie. V marci 2023 ju však zastihol z druhej strany – diagnózu dostal jej sedemnásťročný syn Tomáš. „Keby sme nemali inzulín, môj syn už dva roky nežije," hovorí dnes bez príkras. V podcaste spolu so synom otvorene rozprávajú o diagnóze, liečbe aj o tom, čo dnešné technológie znamenajú pre kvalitu života diabetika. Deň, ktorý zmenil všetko Začalo sa to nenápadne – poháre s vodou po celom byte a syn, ktorý chodil neustále močiť. Tomáš si vtedy myslel čokoľvek, len nie cukrovku: „Či nemám náhodou rakovinu prostaty alebo niečo také," utrúsil otcovi. Kopalová pripomína, že u mladých býva nástup dramatický a niektoré deti končia v bezvedomí na JIS-ke, pričom, ako dodáva jej syn, „rozklad organizmu prakticky začína zvnútra."Matka trpí, pacient žije ďalej Paradoxne, ťažšie diagnózu niesla lekárka než jej syn. „Nenávidela som diagnózu diabetes mellitus," priznáva Kopalová, ktorá za 25 rokov v ambulancii videla najhoršie podoby ochorenia. Tomáš to bral vecnejšie – schudol vtedy tak, že „možno mi k tomu tá cukrovka trochu ironicky pomohla." Matka zatiaľ zvládala emócie v ústraní: „Zavrela som sa niekde do kúpeľne, tam som sa vyplakala, vyvrieskala a potom som vyšla a tvárila sa, že všetko máme pod kontrolou." Liečba dnes stojí na moderných inzulínoch, kontinuálnom meraní a vedomostiach pacienta. Tomáš začínal s perami a senzorom, neskôr prešiel na pumpu. „To je niečo, čo skrátka musíte vedieť ovládať sám, je to 24-hodinová vec, sedem dní v týždni," opisuje. Spojenie pumpy a senzora Kopalová nazýva malým zázrakom: „Robí 250 meraní denne, každých päť minút," a v noci dokáže sama stiahnuť inzulín. Technológia však nie je všeliek – „cukrovka je hrozne individuálna," dopĺňa Tomáš.Senzory a hranice úhrad Najcitlivejšou témou sú peniaze. Do 19 rokov pokrýva poisťovňa deťom zhruba 85 % nákladov na senzory v limite 1 900 eur ročne, po dosiahnutí dospelosti však limit prudko klesá. „A aj keby som nemala čo jesť, tak mu ho kúpim," hovorí Kopalová o senzore, ktorý si po vyčerpaní úhrady doplácajú sami. Lekárka varuje, že bez kontroly sa diabetici „zrazu prebudili slepí, alebo na dialýze, alebo skrátka s infarktom," a apeluje: „Boli by sme nesmierne vďační, keby sa to zvýšilo aspoň na 10 mesiacov ročne." Žiť s cukrovkou, nie zomrieť na ňu Napriek všetkému znie odkaz oboch hostí prekvapivo zmierlivo. „Nie je to vôbec koniec sveta, je to len nejaká pridaná časť do tvojho dňa," odkazuje Tomáš novodiagnostikovaným. A dodáva pointu platnú ďaleko za hranice cukrovky: „Má zmysel sa trápiť nad vecami, ktoré sa dajú zmeniť. Toto sa nedá."V podcaste hovoríme aj o týchto témach:🩸 Ako sa diagnóza cukrovky 1. typu prejaví a prečo je nástup taký dramatický💧 Príbeh rodiny lekárov: poháre s vodou po celom byte ako prvý signál😢 Prečo diagnózu ťažšie niesla matka než samotný pacient💉 Inzulínové perá verzus pumpa – výhody, nevýhody aj alergia na náplaste📈 Senzory: 250 meraní denne a predikcia hypoglykémie💶 Úhrady poisťovní, vekový limit 19 rokov a doplácanie stoviek eur mesačne🇪🇸 Ako rieši úhradu senzorov Španielsko a čo z toho plynie pre Slovensko🍺 Prečo je alkohol pri cukrovke 1. typu obzvlášť nebezpečný🎓 Edukácia a zodpovednosť pacienta ako tretí pilier liečby💪 Odkaz novodiagnostikovaným: rozdiel medzi životom s chorobou a smrťou na ňu
Digi4Care Pilot 4: Digital Solutions for Dementia & Alzheimer's Care in Post-ICU Settings 05.06.2026 41мин

Digi4Care Pilot 4: testing digital solutions for monitoring and rehabilitating patients with dementia, Alzheimer's and cognitive disorders in long-term and post-ICU care. In this episode we look at how digital tools — from cognitive-training "cubes" to social robots — can support people with dementia and Alzheimer's, ease the growing strain on care staff, and help maintain or improve quality of care while saving time. We discuss the feasibility study behind the pilot, the Technology Acceptance Model (TAM) and Health Technology Assessment (HTA) used to evaluate it, the real barriers to adoption in care homes, and early findings from the Czech and Bosnian sites. GUESTSKristina Randlova — PhD researcher, Prague University of Economics and Business, Czech RepublicProf. Gordana Gardašević — Faculty of Electrical Engineering, University of Banja Luka, Bosnia & Herzegovina HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational project (seven partners across Europe) bringing digital health solutions into primary, long-term and emergency care. The goal is to validate and introduce innovative screening, rehabilitation and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare. If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments. #Digi4Care #DigitalHealth #Dementia #Alzheimers #CognitiveCare #HealthTech #AgingCare
The Digital Ultrasound Revolution in Managing CVD and Diabetes Patients 05.06.2026 45мин

Digi4Care Pilot 2: point-of-care ultrasound (POCUS) for cardiovascular and diabetes patients — plus telemedicine and remote training for healthcare teams. In this episode we explore the digital ultrasound revolution in prehospital and emergency care: how handheld, smartphone-connected POCUS devices bring ultrasound imaging to the patient's bedside and into the ambulance, why cardiovascular and diabetes patients are an ideal group for these tools, and how telemedicine lets experts guide and teach colleagues remotely — even across borders. We also look at what the pilot's teaching model (online vs face-to-face training of healthcare professionals) reveals about scaling these skills across Europe. GUESTSDr Viktória Vadas — Anaesthesiologist, Semmelweis University, HungaryAkos Tiboldi — Anaesthesiologist & Intensive Care Physician; Researcher, Ludwig Boltzmann Institute, Austria HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational project bringing digital health solutions into primary and emergency care across Hungary, Bulgaria, Romania and Slovakia. The goal is to validate and introduce innovative screening, ultrasound and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare. If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments. #Digi4Care #pocus #digitalhealth #pointofcareultrasound #telemedicine #emergencymedicine #healthinnovations
Digi4Care Pilot 1: AI Fundus Camera for Diabetic Retinopathy Screening in Primary Care 05.06.2026 43мин

Digi4Care Pilot 1: testing an AI fundus camera for diabetic retinopathy screening in primary care — plus telemedicine stations for cardiovascular and diabetes risk assessment. In this episode we explore why diabetic retinopathy — often called the "silent thief of sight" — stays undiagnosed in so many patients, how AI-assisted screening can move into GP offices and outpatient clinics, and what the first results and practical challenges (from patient pathways to connectivity) reveal about scaling these tools across Europe. GUESTSDr Borbála Bessenyey — Medical Doctor & Pilot Coordinator in Digi4Care, Semmelweis University, HungaryMira Ganova — CEO, Digital Health and Innovation Cluster Bulgaria HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational project bringing digital health solutions into primary care across Hungary, Bulgaria, Romania and Slovakia. The goal is to validate and introduce innovative screening and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare. If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments. #Digi4Care #DigitalHealth #diabeticretinopathy