Striedame! ∣ ŠPORT.sk

Epizode

• 
  Od ruských mrazov po slovenský domov. Cléber o brazílskych talentoch aj Ronaldinhovi v Trnave 14.08.2026 39min

  S futbalom začínal v domácej Brazílii, kde zažil obrovskú konkurenciu a hoci ho prvý európsky angažmán v mrazivom Rusku takmer zlomil, nakoniec našiel svoj druhý domov pod Tatrami. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie bývalý výborný ligový hráč a brazílsky rodák Cléber.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nielen svoju tŕnistú cestu z Južnej Ameriky až na slovenské trávniky, ale aj tvrdú realitu brazílskeho mládežníckeho futbalu. Špeciálnou témou bola aj blížiaca sa futbalová exhibícia v Trnave, na ktorú dorazí legendárny Ronaldinho s ďalšími svetovými hviezdami a pri ktorej organizácii má Cléber dôležitú a nezastupiteľnú úlohu.Brazília je nevyčerpateľnou továrňou na futbalové talenty, čo so sebou prináša aj enormný tlak na mladých hráčov. Cléber z vlastnej skúsenosti opísal, ako na jeden tréning bežne dorazí stovka chlapcov na skúšku a udržať sa v akadémii veľkoklubu je neustály boj o prežitie. Súčasný systém, v ktorom úradujú najmä hráčski agenti, však podľa neho tamojšiemu národnému tímu skôr škodí, pretože najväčšie klenoty opúšťajú rodnú krajinu na jeho vkus príliš skoro.„Dnes chlapec, ktorý má 16 alebo 17 rokov, je cez agenta ihneď predaný do Európy. Potom sa už nedokáže dostať naspäť a prebojovať do reprezentácie, lebo v Brazílii ho vlastne už nikto nepozná,“ zhodnotil kriticky súčasný trend odchodov talentovaných mladíkov do zahraničia.Jeho vlastná európska cesta sa pritom začala tvrdým šokom. Z vyhriatej Brazílie prestúpil do Moskvy, kde ho privítali 16-stupňové mrazy. Ako sám priznal, ihneď chcel ujsť domov, no po dohovore od otca vydržal. Tento krok mu napokon otvoril dvere do veľkého futbalu.Cez arménsku Miku, s ktorou hral predkolo európskych pohárov proti Petržalke, si ho všimol tréner Vladimír Weiss st. a stiahol ho na Slovensko. Tu si neskôr splnil svoj sen obliekať dres najslávnejšieho domáceho klubu, bratislavského Slovana, no trvalý domov a aktuálne pôsobisko pri výchove mládeže našiel v Nitre.Obrovským lákadlom pre všetkých fanúšikov je príchod brazílskych legiend na čele s Ronaldinhom, Aldairom, Rafinhom či Maiconom na septembrovú exhibíciu do Trnavy. Cléber, ktorý pomáhal skladať zostavu slovenských hviezd, prezradil, že na ihrisku sa po rokoch predstavia mená ako Marek Hamšík, Ján Ďurica, Miro Karhan či Ľuboš Moravčík. Brazílčania však na Slovensko neprichádzajú len odohrať zápas, ale priniesť aj kúsok svojej nezameniteľnej kultúry a radosti zo života.„Ronaldinho bol jediný, kto mal špeciálnu podmienku. Povedal, že príde rád, ale chce, aby sa s ním hrala samba, aby sme mali párty. On to vníma tak, že sa ideme radovať, oslavujeme a pritom hráme futbal,“ opísal s úsmevom zákulisie príprav historického a ostro sledovaného zápasu.Cléber v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aká náhoda ho spojila so slávnym strelcom do siete Barcelony Milanom Jamborom, prečo sa rozhodol zostať natrvalo žiť v Nitre napriek zložitej situácii tamojšieho klubu, aký odkaz vštepuje deťom na svojich tréningoch či z akého dôvodu podľa neho slovenský mládežnícky futbal potrebuje predovšetkým obrovskú trpezlivosť a budovanie zdravého hráčskeho sebavedomia.
• 
  Dvadsať rokov na vedľajšej koľaji. Šéf futsalu hodnotí stav tohto halového športu na Slovensku 31.07.2026 47min

  Začínal s futbalom v domácom Bardejove, vyskúšal si akadémiu anglického tímu Bristol City, no napokon svoje uplatnenie našiel pod strechou haly. Do najnovšej epizódy videopodcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie súčasný šéf slovenského futsalu Norbert Sališ. V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.
• 
  Trénerská voľnosť, angličtina v kabíne a nenávidená lopta. Ján Mucha hodnotí zmeny v Slovane i na MS 17.07.2026 46min

  Leto v slovenskom klubovom futbale prinieslo poriadny prievan, ktorý sa výrazne prehnal aj úradujúcim majstrom z Tehelného poľa. Kým trénerský štáb prešiel radikálnou obmenou a káder opustilo niekoľko kľúčových postáv, pozícia trénera brankárov zostala pevná. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Ján Mucha, bývalý reprezentačný brankár a súčasný odborník na brankárov v ŠK Slovan Bratislava.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.
• 
  Americký sen, fanatické Mexiko a pivá za 20 dolárov. Šéf FutbalTouru o realite MS v zámorí 03.07.2026 35min

  Futbalový sviatok sledujú milióny fanúšikov pri televíznych obrazovkách a neopísateľné emócie prežívajú na diaľku. Úplne iný rozmer však turnaj naberá vo chvíli, keď do tohto kolotoča naskočíte priamo na mieste a zažijete ho na vlastnej koži. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Matej Očenáš, spoluzakladateľ slovenskej športovej cestovnej kancelárie FutbalTour.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie zámorského turnaja, priblížil astronomické ceny, no predovšetkým opísal nefalšovanú futbalovú eufóriu, ktorá na štadiónoch aj mimo nich momentálne spája národy z celého sveta.Vyraziť na futbal do USA, Mexika či Kanady znamená pre európskeho fanúšika mierny kultúrny šok. Moderné a obrovské arény síce neponúkajú tradičný európsky futbalový romantizmus starých štadiónov v zastavaných štvrtiach, no všetko plne kompenzujú dokonalým komfortom a neutíchajúcou šou.Obavy z bezpečnosti či konfliktov medzi tábormi sa podľa Mateja Očenáša na turnaji vôbec nenaplnili. Fanúšikovia jednotlivých krajín sú na tribúnach absolútne premiešaní a spoločne vytvárajú priateľskú atmosféru.Samotný výlet do dejiska turnaja však predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorú ešte umocňujú ceny priamo na mieste. Pivo za takmer 20 dolárov či enormne drahé vstupenky, z ktorých oficiálneho ďalšieho predaja výrazne profituje samotná FIFA, však priaznivcov neodrádzajú.„Na zápas išla partia troch obyčajných škótskych chalanov, ktorých to stálo 15-tisíc libier na dva týždne. Jeden Škót predal auto a doma mal problémy,“ opísal s úžasom oddanosť niektorých návštevníkov MS.Úplne samostatnou kapitolou je vnímanie futbalu v Mexiku. Kým v kozmopolitnom New Yorku sa turnaj v bežnom ruchu veľkomesta trochu stráca, ulice mexickej metropoly ním dýchajú na každom kroku a dresy nosia prakticky všetci od detí až po čašníkov. Absolútnym vrcholom sú spontánne živelné oslavy po zápasoch, ktoré nemajú obdobu.„Po zápase prišla letná búrka, naozaj obrovský lejak. Napriek tomu išlo do mesta na nejaké námestie oslavovať 800-tisíc ľudí a boli tam do piatej do rána. Ľudia robili šmýkačky, kotrmelce, vyhadzovali sa do vzduchu,“ zhrnul šéf FutbalTouru svoje silné dojmy z mexického ošiaľu.Matej Očenáš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký plynulý bol v skutočnosti príchod a vízový proces do USA, ako vníma neustále rozširovanie a komercionalizáciu svetového šampionátu, ako jednoducho môžete na ulici stretnúť najväčšie futbalové hviezdy na bicykli, prečo by sa podľa neho mohlo vo finále zopakovať zloženie z posledných majstrovstiev sveta v Katare či kto má momentálne najväčšiu šancu odniesť si z turnaja korunu kráľa strelcov.
• 
  Prezident malého futbalu hodnotí bratislavský turnaj, obhajoval aj výšku štátnej dotácie 19.06.2026 1h 10min

  Majstrovstvá Európy v malom futbale sú za nami, no vášne okolo nich zďaleka neutíchajú. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! zavítal prezident Slovenského zväzu malého futbalu Peter Králik, ktorý sa v horúcom kresle nevyhol ani tým najtvrdším otázkam od moderátorov Jula a Muťa.Rozhovor ide poriadne do hĺbky a bez príkras odhaľuje finančné i organizačné zákulisie európskeho šampionátu v Bratislave, na ktorý zväz získal od štátu z verejných financií sumu presahujúcu 887-tisíc eur.Prečo sa vôbec malý futbal porovnáva so svetovými podujatiami v zjazdovom lyžovaní či v atletike? Aj to bola jedna z tém, pri ktorej musel prvý muž tohto športu u nás rázne vysvetľovať oprávnenosť pridelenej dotácie. Ako v podcaste sám zdôraznil, celkový rozpočet podujatia bol neporovnateľne vyšší a zväz niesol obrovské finančné riziko. „Do podujatia sme investovali ešte viac... Ešte viac ako raz toľko,“ uviedol Peter Králik ako jasný dôkaz, že zväz sa nespoliehal výhradne len na štátnu pokladnicu.Ďalšou mimoriadne kontroverznou témou, ktorá silno rezonovala medzi športovými fanúšikmi, bola obsadenosť tribún na niektorých zápasoch. Prezident zväzu musel čeliť ostrej konfrontácii s faktom, že kým bežní diváci si lístky platili, iní mali prístup zadarmo, a napriek tomu ostali niektoré miesta na štadióne neobsadené.Peter Králik však proti kritike argumentuje jasnými a overiteľnými číslami. Odhaľuje napríklad, že divácka návštevnosť v Bratislave bola o 60 % vyššia ako na predošlom šampionáte v Košiciach, a podrobne vysvetľuje, ako sa zväz popasoval s nákladmi na televízne prenosy, ktoré sa vysielali do desiatok krajín.Tento diel podcastu Striedame! je povinnosťou pre každého športového nadšenca, ktorý chce reálne pochopiť, ako v praxi funguje financovanie a marketing športových podujatí na Slovensku.
• 
  Vyše 100 zápasov, tlak a prísne pravidlá. Šéf JOJ Šport o veľkej výzve a televíznych právach MS 12.06.2026 47min

  Športový fanúšik vidí na obrazovke predovšetkým výkony hráčov, no za každým veľkým prenosom sa skrýva obrovský boj o vysielacie práva, tvrdé vyjednávania a miliónové investície. O to viac fascinuje pohľad do zákulisia televízneho biznisu, ktorý určuje, čo a kde budeme v nasledujúcich rokoch sledovať. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! prijal pozvanie šéf televízie JOJ Šport Roman Neuschl.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil fungovanie trhu so športovými právami, pozadie získania historickej licencie na futbalové MS, ale aj dlhodobú stratégiu a budovanie športovej televízie od samotných základov.Získať vysielacie práva na najsledovanejší športový turnaj planéty nie je vôbec jednoduché a predchádzajú tomu mimoriadne náročné tendre. Roman Neuschl v diskusii neskrýval, že moderný televízny trh sa po pandémii zásadne zmenil a s ním aj prístup k nákupu prémiového obsahu. Sledovanie zápasov sa pre neho samotného už dávno spája s hlbšou analýzou, nielen s čistou fanúšikovskou vášňou.„Odkedy riadim JOJ Šport, tak hovorím, že nechodím sa pozerať na šport, ale chodím ho vnímať, aby som vedel, čo sa deje. Veľa športových prenosov pozerám tak, že mám otvorený Excel,“ opísal s úsmevom svoj pohľad na vec.Zároveň veľmi detailne zhodnotil obrovský logistický aj finančný skok, ktorý so sebou prinášajú tohtoročné majstrovstvá sveta v zámorí. Turnaj s rozšíreným počtom tímov a masívnou porciou 104 zápasov v rôznych časových pásmach je pre televíziu extrémnou výzvou. Preto prišlo k logickému kroku a strategickému spojeniu s verejnoprávnym vysielateľom, vďaka čomu slovenský divák nepríde o jediný duel.Vo podcaste nechýbalo ani rozprávanie o tom, prečo do podobných projektov nevstupujú len z krátkodobého hľadiska, ale s víziou presahujúcou aktuálne desaťročie. Televízia cielene získava práva na mládežnícke kategórie a menšie podujatia, aby postupne pomáhala vychovávať novú generáciu športovcov, ktorí by o pár rokov mohli žiariť na svetovej scéne.„Pokiaľ by sme to dnes robili tak, ako sa to robievalo v minulosti, že si kúpime iba to, kde sú Slováci, na tom vyťažíme ‚ryžu’ a potom nám je jedno, ako to bude fungovať ďalej, tak by sme sa dostali do toho, že vytvoríme ďalšiu dieru,“ zhrnul šéf JOJ Športu ústrednú filozofiu ich dlhodobého televízneho projektu.Reč prišla aj na konkrétne tváre, ktoré budú počas turnaja dotvárať televízny zážitok v pozícii expertov. Šéf športovej stanice prezradil, že do štúdií si sadnú zvučné mená ako Marek Hamšík, Martin Škrtel či Juraj Kucka. Cieľom je priniesť divákom odborné postrehy priamo zvnútra kabíny a od ľudí, ktorí sú s moderným futbalom neustále v úzkom a každodennom kontakte.Roman Neuschl v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, ako veľmi by pomohlo, keby na turnaj postúpila slovenská reprezentácia, prečo by sa podľa neho mohlo zrodiť na aktuálnych MS množstvo nečakaných prekvapení a prečo si pri spomienke na majstrovstvá sveta aj tí najväčší televízni profíci takmer ihneď spomenú na speváčku Shakiru.
• 
  Bez hviezdnych manierov a s rešpektom. Peter Pekarík odhaľuje príbeh futbalovej pokory 08.06.2026 41min

  Legendárny slovenský reprezentant a absolútny vzor futbalového profesionalizmu Peter Pekarík prijal pozvanie k Julovi a Muťovi do najnovšej epizódy podcastu Striedame! Obľúbený obranca v otvorenom rozhovore hovorí nielen o svojich pocitoch z rozlúčky s národným tímom, ale odkrýva aj fascinujúce zákulisie nemeckej Bundesligy.Poslucháči dostanú jedinečnú možnosť nahliadnuť do šatne majstrovského Wolfsburgu, kde pod tvrdou rukou Felixa Magatha zažívali hráči tréningy na hranici ľudských možností. Na toto majstrovské obdobie spomína skúsený pravý obranca s úsmevom, no predovšetkým s obrovským rešpektom.„Legendárny tréner Felix Magath pripravil naozaj celé mužstvo, perfektne to vyskladal. Pod jeho tréningovými metódami to ani inak nešlo, pretože keď ste to zvládli, tak ste mali pocit, že môžete odbehať dva zápasy za sebou,“ vysvetlila dlhoročná opora slovenskej reprezentácie.Okrem majstrovskej eufórie však diskusia neobchádza ani mimoriadne dlhú a často veľmi turbulentnú anabázu v Herthe Berlín. Žilinský rodák otvorene hovorí o náročnom období, keď sa v klube s obrovskými očakávaniami spojenými s novým investorom a vidinou Ligy majstrov vystriedalo neuveriteľných 8 trénerov len za dva a pol roka.Nevyhýba sa pritom ani ošemetnej téme slávneho denníka Jürgena Klinsmanna a detailne vysvetľuje, čo mu pomohlo prežiť v takom vysoko konkurenčnom prostredí bez jediného konfliktu. Jeho recept na futbalovú dlhovekosť je inšpiráciou nielen pre mladých športovcov: „Vždy som sa snažil, aby ma nič v mojej kariére nezlomilo. Žiadny jeden moment. Komu by som uškodil, keby som išiel proti trénerovi? Len sám sebe.“V závere podcastu nestarnúci obranca vysvetľuje aj svoje prekvapivé rozhodnutie odmietnuť lukratívne ponuky zo Saudskej Arábie či iných ázijských destinácií v prospech návratu domov do Žiliny a rozoberá, ako radikálne sa za posledné desaťročia zmenila rola krajného obrancu v modernom futbale.Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk a ponorte sa do silného príbehu o nekončiacej pokore, tvrdej drine a mentálnej sile jednej z najvýraznejších postáv našej futbalovej histórie.
• 
  Mladý brankár, ktorý sa nebojí vziať do ruky megafón. Jednotka Žiliny o oslavách či veľkom skoku 22.05.2026 47min

  Brankár je na ihrisku súčasťou tímu, no zároveň stojí vo svojom vlastnom mikrosvete, kde každá chyba svieti jasnejšie a každý úspech sa rodí pod obrovským tlakom. O to viac fascinuje, keď do tohto priestoru vstúpi mladý chalan a s absolútnou suverenitou si získa nielen rešpekt kabíny, ale aj tribún. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! prijala pozvanie brankárska nádej Žiliny Jakub Badžgoň.V otvorenom a miestami mimoriadne vtipnom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil zákulisie úspechov „Šošonov“, oslavy zisku cennej trofeje, ale aj svoj osobný prerod a budovanie víťaznej mentality.Žilina v uplynulom období zažila momenty, na ktoré sa pod Dubňom dlho čakalo, čo potvrdzuje aj zisk Slovenského pohára po dlhých rokoch. Jakub Badžgoň v rozhovore neskrýval nadšenie a priznal, že oslavy boli dlhé a poriadne náročné.S úsmevom pridal aj poznámku ku konštrukčnej prekážke týkajúcej sa samotnej trofeje. „Nedá sa z neho veľmi piť. Je škoda, že je takto robená,“ odľahčene glosoval talentovaný brankár chvíle majstrovskej eufórie.Zároveň však s plnou vážnosťou zhodnotil obrovský skok, ktorý musel ako mladý brankár zvládnuť pri prechode do veľkého futbalu. Zvyknúť si na pozornosť divákov nie je samozrejmosť. „Je rozdiel hrať za B-tím, keď hráš doma v Strážove proti Púchovu, ako keď zrazu nastúpiš na finále pohára, kde je skoro desaťtisíc ľudí,“ popísal autenticky tlak, s ktorým sa musel vyrovnať.V uvoľnenej diskusii nechýbalo ani rozprávanie Jakuba Badžgoňa o jeho netradičnej úlohe po víťaznom finále. Málokedy sa vidí, aby mladý hráč bezprostredne po zápase takto emotívne a s úplnou prirodzenosťou dirigoval davy. Mladý brankár si zaspomínal na moment, keď chytil do ruky megafón, s vervou vyskočil na brvno, no jeho prvotná snaha o spoločný chorál narazila na milé nedorozumenie.„Trochu sme sa nepochopili s fanúšikmi. Chcel som, aby sme všetci išli spolu: ‚MŠK Žilina na Slovensku najlepšia!‘ Ja som zakričal MŠK a oni Žilina. Tak to nevyšlo trochu, skúsil som to znova, nechytili sa opäť, ale tak som pokračoval a potom už to išlo,“ pobavil poslucháčov historkou, ktorá len dokazuje jeho zdravé sebavedomie, spontánnosť a silné puto, ktoré si stihol s tribúnami vybudovať.Poslucháči sa však v rozhovore dozvedia oveľa viac než len vtipné príhody z pozápasových osláv. Rozhovor ide do hĺbky žilinskej futbalovej filozofie, ktorá je známa svojou taktickou náročnosťou na konštruktívnu rozohrávku už od brankára. Jakub Badžgoň prezradil, prečo si na dôležité zápasy robí mentálnu prípravu ako samouk a analyzuje zákroky európskych hviezd a ako prebieha zdravá, no tvrdá konkurencia v brankárskom tíme.Reč prišla aj na jeho futbalovú cestu mimo ihriska. Priblížil, ako sa dostal do prestížnej agentúry Stellar Football, ako po zimnom odchode Ľubomíra Belka prevzal pozíciu jednotky MŠK Žilina a prezradil aj ďalšie detaily z osláv po zisku Slovenského pohára, ktoré sa z kabíny presunuli aj do žilinských podnikov.Odpovedal aj na to, či sa na ihrisku cíti byť v skutočnosti introvertom alebo extrovertom, ako prežíval ťažšie chvíle a prečo verí, že má klub mentálne aj herne na to, aby zvládol tlak konfrontácií na medzinárodnej scéne.Ak vás zaujíma, ako premýšľa moderný futbalový brankár, aké to je postaviť sa vo vypätom momente pred tisícky fanúšikov a prečo žilinská brankárska škola produkuje jeden špičkový talent za druhým, najnovšia epizóda podcastu Striedame! na ŠPORT.sk by rozhodne nemala ujsť vašej pozornosti.
• 
  Penaltový stres, obrovská cenovka aj sny. Otec Dávida Hancka odkrýva pozadie synovej kariéry 08.05.2026 51min

  Vidieť vlastné dieťa behať po trávnikoch Ligy majstrov je snom každého rodiča, ktorý kedy svojmu potomkovi zaväzoval kopačky na blatistom ihrisku. Keď sa však z talentovaného chlapca stane jeden z najžiadanejších obrancov v Európe, prináša to so sebou úplne nový rozmer tlaku nielen na samotného hráča, ale aj na jeho najbližších.Presne o týchto pocitoch, nefalšovaných emóciách a zákulisí veľkého futbalu prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať Ján Hancko, otec defenzívnej opory slovenskej reprezentácie a španielskeho Atlética Madrid Dávida Hancka.Moderátorská dvojica Julo a Muťo si do štúdia pozvala muža, ktorý pri kariére svojho syna stojí od úplných začiatkov a futbalové prostredie pozná z pozície rodiča lepšie ako ktokoľvek iný.Hneď v úvode rozhovoru sa moderátori dotkli témy, ktorá v súvislosti s Dávidom Hanckom výrazne rezonuje. Jeho vysokej trhovej hodnoty, ktorá sa dnes pohybuje na úrovni 35 miliónov eur. Na otázku, aký je to pocit pre otca, keď na papieri vidí pri mene svojho syna takúto cenovku, odpovedal Ján Hancko s obdivuhodnou pokorou a nohami pevne na zemi.Priamo v štúdiu ŠPORT.sk priznal, že z takejto sumy sa človek v prvom rade nesmie zblázniť. Poukázal na prirodzený jav, keď laická verejnosť a ľudia mimo športového diania často tieto futbalové peniaze kritizujú a porovnávajú ich s inými, pre spoločnosť kľúčovými profesiami.„Porovnávanie týchto hodnôt, napríklad s lekármi, ktorí zachraňujú životy, je dosť také ťažké,“ zamyslel sa v rozhovore Ján Hancko, no vzápätí jedným dychom a pragmaticky dodal, že takto je jednoducho nastavený futbalový trh. Ak príde klub, ktorý je ochotný túto sumu za hráča zaplatiť, je to odraz jeho tvrdej práce a reálnej trhovej sily.Podcast Striedame! však zďaleka nezostáva len pri chladných číslach. Poslucháči dostanú unikátnu možnosť nahliadnuť do prežívania otca, ktorý pravidelne cestuje na zápasy svojho syna a z tribúny sleduje jeho súboje s tými najlepšími tímami „starého kontinentu”.Ján Hancko opisuje husiu kožu a momenty obrovskej hrdosti, keď mohol sledovať Dávida v napínavých dueloch proti európskym gigantom, najmä pri semifinálových dueloch Ligy majstrov proti Arsenalu. Priznal, že pri sporných penaltových momentoch prežíval azda najväčší stres, aký pri Dávidových zápasoch zažil.Nechýbajú však ani úsmevné a mimoriadne úprimné pasáže, v ktorých hlava rodiny odhaľuje, že sledovanie vlastného syna v kľúčových momentoch zápasu dokáže byť extrémnym náporom na nervovú sústavu.V diskusii sa nevyhol spomienkam na chvíle, keď Dávid zahrával dôležité pokutové kopy. Priblížil, aké náročné je pre rodiča znášať tento obrovský tlak z hľadiska či spoza televíznej obrazovky.Okrem Dávidovej cesty na vrchol a emócií z Ligy majstrov sa rozhovor dotýka aj letného prestupového obdobia, počas ktorého bol slovenský reprezentant spájaný s viacerými zvučnými adresami. Ján Hancko poodhaľuje, ako vnímali záujem zo strany španielskeho Atlética Madrid a aké faktory nakoniec rozhodli o prestupe.Zároveň sa dozviete viac aj o futbalovom progrese na domácej pôde a aktivitách rodiny v prievidzskom futbale, kde sa snažia vrátiť tomuto športu to, čo im dal. Ak chcete zistiť, ako sa buduje kariéra špičkového obrancu z pohľadu jeho otca, prečo sú európske ambície viac ako čokoľvek iné a ako vyzerá futbalový život v rodine Hanckovcov, najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.
• 
  Návrat strateného syna. Andraž Šporar o portugalskom a gréckom šialenstve či láske k Slovanu 24.04.2026 33min

  Vo svete slovenského klubového futbalu by sme za poslednú dekádu len ťažko hľadali legionára, ktorý by na fanúšikov zanechal taký výrazný dojem. Keď v roku 2018 prichádzal do hlavného mesta Slovenska, bol to útočník hľadajúci stratenú formu a herné sebavedomie. Keď odchádzal, bol z neho ofenzívny fenomén, ktorý lámal historické strelecké rekordy a do klubovej kasy priniesol milióny z lukratívneho prestupu do Sportingu Lisabon.Dnes je Andraž Šporar späť na Tehelnom poli a v najnovšej epizóde podcastu Striedame! sa s moderátormi Julom a Muťom podelil o fascinujúci príbeh svojej európskej futbalovej odysey.Skúsený slovinský reprezentant vzal poslucháčov na úprimnú cestu svojimi futbalovými začiatkami, ktoré neboli vždy len zaliate slnkom. Pri spomienkach na svoj prvý veľký zahraničný angažmán vo švajčiarskom Bazileji odhalil aj úsmevné, no z dnešného pohľadu až bizarné pozadie svojho prestupu. Ako sám s úsmevom na perách v podcaste priznáva, pri podpise zmluvy s vtedy úradujúcim švajčiarskym majstrom mal obrovské šťastie.„Ja som tam nerobil ani zdravotnú prehliadku. Bol som prekvapený, že mi nespravili MRI kolena a členkov... Bol som posledný, kto ju nerobil,“ spomína Andraž Šporar na momenty pred tým, než ho na dlhé mesiace odstavilo nepríjemné zranenie šľachy. Z ambiciózneho kroku do tímu hrajúceho Ligu majstrov sa tak dostal do obdobia frustrácie, ktoré nevyriešilo ani hosťovanie v nemeckom Bielefelde, kde sa podľa vlastných slov cítil mimoriadne zle.Kariérny zlom a znovuzrodenie gólového inštinktu prišli až so sťahovaním na Slovensko. Bratislavský Slovan mu poskytol presne to, čo mladý útočník potreboval – ofenzívny herný systém a absolútnu dôveru. V rozhovore s moderátormi označil tento krok bez váhania za ten vôbec najlepší vo svojom futbalovom živote.„Vedel som, že potrebujem tím, ktorý je najlepší vo svojej krajine a hrá ofenzívny futbal,“ vysvetľuje logiku vtedajšieho rozhodnutia, ktoré ho katapultovalo do veľkého európskeho futbalu.Nasledoval vysnívaný prestup do Sportingu Lisabon, kde si zahral po boku hviezd ako Bruno Fernandes, Nuno Mendes či Pedro Porro, no v podcaste otvorene hovorí aj o enormnom tlaku, ktoré pôsobenie v takto obrovskom klube s miliónovým fanklubom prináša.Nemenej pútavé sú jeho historky z ďalších futbalových zastávok. Poslucháči sa dozvedia, aké to je zažiť elektrizujúcu atmosféru na Old Trafforde, kde prišlo Middlesbrough podporiť 11-tisíc fanúšikov, alebo aký fanatizmus vládne v gréckom Panathinaikose.Práve pri spomienkach na pôsobenie v Aténach a tamojšie derby zápasy Andraž Šporar upozorňuje, že to je niečo, čo človek nedokáže pochopiť len z televíznej obrazovky. „Musíte to sami zažiť. Ideš na derby a pozrieš sa a potom si môžeš myslieť, akí sú... To je proste jedna veľká emócia,“ opisuje grécke futbalové peklo, kde sa o futbale nielen rozpráva, ale doslova sa ním žije.Dnes ako 32-ročný ostrieľaný útočník, cíti, že sa kruh uzavrel. Do Slovana sa nevrátil iba spomínať na staré dobré časy, ale s jasnou víziou a hladom po ďalších úspechoch. Ako v diskusii zdôrazňuje, na Slovensku sa cíti ako doma, jazyková bariéra neexistuje a jeho motivácia strieľať góly je rovnako silná ako pred rokmi.„Mám 32 rokov. Stále chcem dať neviem sto, stopäťdesiat, dvesto gólov,“ odkazuje fanúšikom s tým, že v Bratislave plánuje ostať až do konca svojej zmluvy. Ak chcete nazrieť za oponu profesionálneho futbalu, pochopiť mentalitu špičkového útočníka a vypočuť si množstvo úsmevných príhod priamo z kabíny, najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.
• 
  Kostol, krčma, futbal a opäť krčma. Skúsený redaktor odhaľuje realitu dedinského futbalu zvnútra 10.04.2026 49min

  Vôňa čerstvo upečenej klobásy, rázne pokriky z tribúny, kde sa mieša taktika s ľudovou slovesnosťou. Nefalšovaná vášeň, ktorú často nevidíte ani v najvyšších profesionálnych ligách. Presne o tomto je náš regionálny futbal. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame! privítali moderátori Julo a Muťo hosťa, ktorý má slovenský amatérsky futbal v malíčku.Do štúdia prijal pozvanie futbalový redaktor ŠPORT.sk a aktívny hráč tímu Hajskala Ráztočno Ivan Mriška. Ten hneď v úvode mimoriadne trefne zhrnul podstatu tohto športu na našich dedinách: „Typická nedeľa na dedine je kostol, krčma, futbal a zase krčma.“ Podľa Ivana Mrišku je futbal vo viacerých obciach jedinou formou socializácie a plní nesmierne dôležitú kultúrnu funkciu. Zároveň však dvíha varovný prst a upozorňuje na to, že tradičných klubov postupne ubúda.Rozhovor sa však veľmi rýchlo presunul od dedinskej romantiky k tvrdej realite a pálčivým problémom, akým je napríklad financovanie amatérskych tímov. Skúsený novinár otvorene hovorí o takzvaných „dobrodruhoch“, ktorí do regionálneho futbalu investujú vlastné peniaze, hoci ide o čisto stratovú záležitosť.S tým je spojený aj kontroverzný fenomén platenia hráčov v najnižších súťažiach. Z rozprávania určite prekvapí fakt, že niektorí lokálni manažéri sú schopní dať hráčovi za jeden jediný zápas v ôsmej lige aj dvesto či tristo eur, pričom dotyčný sa ani len nemusí ukázať na tréningoch.Tieto praktiky podľa Ivana Mrišku nenávratne rozbíjajú kabínu a ničia futbalovú kultúru v obciach, zatiaľ čo iné dediny sa snažia nedostatok peňazí a úbytok dorastu riešiť napríklad zlúčením s okolitými obcami pod spoločnou hlavičkou.Okrem napätých financií podcast ponúka aj úsmevné, ba až priam neuveriteľné historky z dedinských trávnikov, aké dokáže napísať len sám život. Ivan Mriška napríklad spomína na fascinujúci rozhovor s brankárom, ktorý sa do brány postavil v neskutočných 72 rokoch.Osobitnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorí sa na dedinách často ocitajú pod obrovským tlakom emócií z tribún. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa arbitri musia po vyhrotenom zápase doslova zamknúť v kabíne, prosiť o pomoc a čakať, kým dorazí polícia a bezpečne ich vyprevadí von. Dlhoročný redaktor dokonca spomenul aj extrémny incident, pri ktorom sa situácia vyhrotila natoľko, že divák vytiahol na zápase atrapu revolvera.Amatérsky futbal tak podľa Ivana Mrišku balansuje medzi vášňou, tradíciou a tvrdou realitou. Napriek problémom si však zachováva svoje jedinečné čaro, ktoré na profesionálnej úrovni často chýba. Ako vyzerá zákulisie regionálnych súťaží, prečo kluby zanikajú a čo všetko sa môže stať na dedinskom ihrisku? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
• 
  Legenda sa vracia ku koreňom. Juraj Kucka o bolesti v tretej lige i pokore, ktorú dnes učí mladých 27.03.2026 38min

  Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant Juraj Kucka. V otvorenej diskusii s Julom a Muťom sa venoval návratu do rodnej Prievidze, rozdielom medzi svetovým futbalom a treťou ligou, ale aj téme bolesti, s ktorou dnes musí pravidelne nastupovať na ihrisko.Slovenský futbalový svet pozná Juraja Kucku ako nekompromisného bojovníka, ktorý pôsobil v talianskej Serie A či v anglickej Premier League. Dnes ho však fanúšikovia vídajú na oveľa skromnejších štadiónoch. Ako sám priznáva, návrat domov nie je len o emóciách, ale aj o každodennom súboji s vlastným telom.V podcaste opisuje svoju aktuálnu situáciu poznačenú zraneniami. „Cítim, že to koleno proste zanechalo svoju daň a každý jeden tréning aj zápas idem cez bolesť,“ hovorí úprimne o stave, ktorý mu nedovoľuje fungovať na sto percent. Napriek tomu zostáva lídrom v kabíne a prirodzenou autoritou pre mladších spoluhráčov.Rozhovor ponúka aj zaujímavý pohľad na rozdiely medzi vrcholovým futbalom a nižšími súťažami. Bývalý slovenský reprezentant priznáva, že prispôsobiť sa pomalšiemu tempu hry je pre neho niekedy náročnejšie, ako kedysi zvládať rýchle kombinácie na najvyššej úrovni.Príjemná debata sa dotkla aj fungovania kabíny v nižších ligách. Skúsený stredopoliar s úsmevom prezradil, že jeho „zápisné“ bolo prekvapivo skromné. Spoluhráčom priniesol niekoľko fliaš Kucovice. Aj takéto momenty podľa neho dokazujú, že futbal si treba predovšetkým užívať.Diskutovanou témou bola aj jeho životospráva a prístup k regenerácii. Juraj Kucka porovnal začiatky kariéry v Ružomberku s profesionálnym prostredím v AC Miláno. „V Miláne skúšali rôzne veci. Boli to samé extrémne dávky. To boli všelijaké toastové chleby s Nutellou a strašne veľa. Ale niekomu to vyhovovalo,“ spomína s humorom na netradičné praktiky z Talianska.V rozhovore sa nevyhol ani psychickej stránke futbalu. Juraj Kucka otvorene hovoril o kritike fanúšikov po návrate na Slovensko či o dôležitosti mentálneho koučingu, ktorý mu pomohol lepšie zvládať tlak a negatívne reakcie.Niekdajší hráč Slovana či AC Miláno dnes ukazuje, že futbal nie je len o veľkých štadiónoch a prestížnych súťažiach. Ako vníma svoj návrat domov, čo ho stále motivuje pokračovať a aké rozdiely vidí medzi svetovým a slovenským futbalom? To všetko a ešte viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
• 
  Prestup zo Spartaka sprevádzal obrovský tlak. Prečo ho nenájdete na sociálnych sieťach? 13.03.2026 45min

  Brankársky post v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube neznamená len chytať strely súperov. Zahŕňa aj obrovský psychický tlak, s ktorým sa musí vyrovnať každý, kto si oblečie dres Slovana Bratislava. Práve o tejto realite prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať brankár „belasých” Dominik Takáč.Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
• 
  Dokedy budú kluby doplácať na výtržníkov? Zákulisie boja Spartaka Trnava s problémovými fanúšikmi 28.02.2026 43min

  Slovenský ligový futbal sa dlhodobo snaží zbaviť nálepky problémového prostredia, no cesta k modernému rodinnému zážitku je často plná prekážok. O tom, aká je reálna prax pri budovaní značky jedného z najtradičnejších domácich klubov, prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! z redakcie ŠPORT.sk porozprávať Ivan Bobošík.Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!
• 
  Srdciar, ktorý rozdeľoval tribúny. Michal Hudec otvorene o bitke so Šimonovičom i krivde v Slovane 14.02.2026 46min

  Zimná olympiáda je v plnom prúde a celé Slovensko momentálne dýcha hokejom. Nečakaný a o to cennejší triumf našich reprezentantov nad favorizovaným Fínskom hneď v úvode turnaja vyvolal v krajine obrovskú vlnu eufórie. Práve táto hokejová horúčka bola ideálnym impulzom, aby si Julo a Muťo do novej časti podcastu Striedame! pozvali hosťa, ktorý o emóciách, národnej hrdosti a tvrdej hokejovej drine vie svoje - Michal Hudec.Michal Hudec, ktorý je štvornásobný majster republiky a ikona bratislavského Slovana, prináša pohľad človeka, ktorý zažil hokej v jeho najrýdzejšej podobe.Výsledkom je strhujúca jazda jeho kariérou, ktorá vás zoberie priamo do útrob šatne počas slávnej výlukovej sezóny, ale aj k mantinelom, kde lietali päste a emócie ďaleko za hranicu pravidiel. Michal Hudec v rozhovore s ľahkosťou a jemu vlastným vtipom spomína na časy, kedy sa hokej na Slovane „rezal a mlel” od prvej minúty a súperi chodili do Bratislavy s rešpektom už len kvôli menu domáceho tímu.Ústrednou témou, ktorá dodnes rezonuje medzi fanúšikmi, je jeho legendárny konflikt s košickým brankárom Miroslavom Šimonovičom. Michal Hudec v podcaste detailne opisuje genézu tejto rivality, ktorá nevyvrcholila len na ľade, ale mala dohru aj v chodbách štadióna. „Zrazu, keď dostane ‚kraula’ od Šimonoviča po hlave, tak... Ja nemám rád nespravodlivosť,” spomínal Michal Hudec na momenty, kedy emócie definitívne pretiekli.S úsmevom však dodal, že po zisku titulu v Košiciach ho museli k autobusu sprevádzať policajti: „Došli štyria po mňa, odprevadili ma k autobusu, lebo som vedel, že ma ľudia čakajú vonku.”Rozhovor sa však netočí len okolo bitiek. Michal Hudec s obrovským rešpektom vyzdvihuje osobnosti ako Zdeno Cíger či Richard Kapuš, ktorí formovali jeho hokejovú identitu. Pripomína nezabudnuteľnú éru, kedy sa hviezdy z NHL vracali na slovenské klziská a priniesli so sebou moderný hokej, ktorý fanúšikov dvíhal zo sedadiel.Dnes sa Michal Hudec nachádza v úplne inej pozícii – ako regionálny manažér buduje hokejové zázemie v Malackách. S rovnakou vášňou, s akou kedysi strieľal góly, teraz bojuje za správnu výchovu mládeže a snaží sa vrátiť hokeju komunitný rozmer. „Chcem, aby sa moje deti hrali,” hovorí o svojej filozofii, pričom otvorene kritizuje nezdravý tlak niektorých rodičov na výsledky.Ak chcete vedieť, ako sa z „gangstra z Ameriky” stal vizionár, ktorý chce zmeniť mentalitu slovenského športu, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť.
• 
  Marketing SFZ z prvej ruky: Fanúšik je základ, nechceme na ňom zarábať 30.01.2026 1h 6min

  V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo riaditeľa marketingu a PR Slovenského futbalového zväzu Lukáša Donovala, ktorý zároveň pôsobil ako marketingový riaditeľ EURO 2025 do 21 rokov na Slovensku. V diskusii otvorene hovoril o fungovaní marketingu SFZ, práci s fanúšikmi, spolupráci s partnermi aj o tom, prečo je futbal silná, ale zároveň náročná marketingová platforma.Lukáš Donoval sa vrátil k tomu, ako sa dostal k práci pre SFZ. V rozhovore priblížil, že po úspešnom pôsobení v organizačnom výbore EURO do 21 rokov, kde jeho tím zaujal najmä v oblasti marketingu a sponzoringu, prišla ponuka prevziať marketingovú agendu SFZ. Tá dnes podľa jeho slov zahŕňa celý futbalový ekosystém, od mládežníckych reprezentácií až po vrcholové podujatia.V rozsiahlej diskusii s Julom a Muťom sa dotkli aj každodennej práce marketingového oddelenia SFZ. Lukáš Donoval vysvetľoval, že marketing dnes nie je len o kampaniach, ale najmä o operatíve, plánovaní a komunikácii.Reč bola o desiatkach reprezentačných zápasov ročne, mediálnych výstupoch, povinnostiach voči UEFA aj o význame sociálnych sietí, ktoré podľa jeho slov dosahujú približne 20 miliónov zobrazení mesačne.V podcate sa preberala aj téma spolupráce s partnermi, ktorá patrí medzi kľúčové piliere príjmov zväzu. Lukáš Donoval zdôraznil, že partnerstvá nie sú len o viditeľnosti loga, ale o spoločných projektoch smerom k fanúšikom.V štúdiu sa zhodli, že prepojenie marketingu, médií a partnerov je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť futbalu na Slovensku.Veľká časť diskusie sa prirodzene točila okolo fanúšikov. Lukáš Donoval opakovane zdôrazňoval, že fanúšik je základom celého systému a cieľom zväzu je budovať dlhodobý vzťah, nie jednorazový zážitok.Ako príklad spomenul projekt Sokol klub, oficiálny fanklub reprezentácie, ktorý sa postupne rozrastá, snaží sa vytvárať atmosféru na štadiónoch a absolvoval už aj prvý zahraničný výjazd.Marketing SFZ sa snaží osloviť aj mladšiu generáciu, čo sa odráža v nových produktoch, kolekciách a na fanúšikovskom tovare. Lukáš Donoval priznal, že zväz nechce zarábať na fanúšikoch, ale ponúknuť im dostupné a kvalitné produkty. „Snažíme sa fanúšikom prinášať veci tak, aby si ich mohli naozaj dovoliť, a nie aby sme na tom zarábali. Najväčší príjem pre nás nie sú dresy, ale vstupenky, partnerstvá a televízne práva,” vysvetlil.
• 
  S Tangom zaspával aj vstával. Spomína na divoké deväťdesiatky aj bláznivé zážitky z USA 11.12.2025 41min

  V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo skúseného komentátora a dlhoročného televízneho novinára Miroslava Michalecha. Otvorene hovoril o svojich začiatkoch v televízii, fenoméne relácie Tango či o tom, ako sa za 3 dekády v médiách zmenil športový svet.Miroslav Michalech prezradil, že do televízie vstúpil ešte pred rokom 1989, keď sa venoval dokumentaristike. „Bol som tam pätnáste koleso na voze a keďže som vedel, že cez tie vtedajšie ikony sa nikam nedostanem, v podstate som robil dokumentaristiku,” spomína. Komentovať začal až po revolúcii a neskôr zakotvil v spravodajstve v TA3, kde pôsobí už dve desaťročia.Osobitne sa vrátil k reláciám Šport Extra a Tango, ktoré označil za vrchol svojej tvorivej kariéry. Na Tango spomína ako na fenomén, s ktorým „zaspával aj vstával”. Pripomenul obrovský záujem divákov, sponzorov aj tisíce korešpondenčných lístkov, ktoré v redakcii ručne spracúvali.Za najväčšie osobnosti slovenského futbalu 90. rokov označil trojicu Dušan Tittel, Ladislav Molnár a Marek Mintál, pričom vyzdvihol aj strelecké kvality Pavla Diňu. Podotkol, že hoci bolo toto obdobie často označované za „divoké deväťdesiatky”, realita podľa neho nebola až taká prehnaná, ako si ju dnes mnohí idealizujú.Silné spomienky má aj na cestovanie s reprezentáciou, najmä na unikátne turné v Južnej Amerike, ktoré by sa podľa neho dnes už nedalo logisticky zopakovať. S úsmevom vypichol, že v lietadlách sa vtedy ešte fajčilo.Osobnou srdcovkou zostávajú pre skúseného novinára majstrovstvá sveta 1994 v USA. V podcaste okrem iného opísal staré štadióny, improvizované podmienky aj nečakanú reakciu rádia Hlas Ameriky, ktoré ho pochválilo za jeho otvorenú kritiku. Pridal aj pár bizarných zážitkov, ako napr. stretnutie Slováka v Bostone, ktorý odkopíroval lístok na zápas až 6-krát.
• 
  Dvaja synovia v národnom tíme? Sen každého rodiča. Rozhodnutie odísť do Žiliny bolo kľúčové 27.11.2025 49min

  V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítala dvojica Julo a Muťo Júliusa Sauera, otca slovenských reprezentantov Lea a Maria Sauerovcov. Otvorene hovoril o tom, aký je pocit vychovať dvoch hráčov, ktorí si plnia svoj futbalový sen. V rodine sa športu venovali prirodzene, obaja rodičia študovali na FTVŠ a futbal bol súčasťou ich detstva.Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka’, tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.
• 
  Titul alebo koniec. Pirlo podpísal tam, kde Guľa odmietol: Prečo neprijal lukratívnu ponuku 21.11.2025 50min

  Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.
• 
  So Suárezom to bolo ako člnkový beh. Dobrotka o kariére, ale aj aktívnom živote mimo ihriska 17.10.2025 42min

  V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo bývalého futbalistu Slovana Bratislava a experta JOJ Šport Martina Dobrotku, strelca pamätného gólu proti AS Rím, ktorý dnes pôsobí v druholigovom Pohroní. Futbal však nie je jeho jediná oblasť záujmov, popri kariére získal aj titul PhD. a napísal niekoľko športových stĺpčekov.Ako hráč sa nikdy nepovažoval za výnimočný talent. Úspech pripisuje vytrvalosti a pracovitosti. Futbal ho bavil od detstva a práve vďaka tejto vášni zostal pri ňom aj po štyridsiatke. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami Slovana, hral v českej aj poľskej lige a napokon sa usadil v druholigovom Pohroní, kde patrí k lídrom kabíny.Významnú časť kariéry strávil v Poľsku, kde pôsobil sedem a pol roka. Na tamojšie zázemie veľmi rád spomína: „Zostal som milo prekvapený zo všetkého, nielen po futbalovej stránke, ale aj z toho, ako tam funguje život celkovo. Všetko bolo super. Mal som dokonca myšlienky zostať v Poľsku, a aj teraz niekedy premýšľam, či sa tam nevrátim.”Na súperov z európskych súťaží nezabudol dodnes. Najťažším protivníkom bol podľa neho mladý Luis Suárez, ktorý to ešte ako hráč Ajaxu Amsterdam potvrdzoval v zápase proti Slovanu, keď strelil štyri góly. „Mal dvadsať alebo dvadsaťjeden rokov a bol najlepším strelcom holandskej ligy. Nevedeli sme ho zastaviť, až takí dobrí sme neboli. Mali sme s ním taký člnkový beh,” zhodnotil úprimne.Popri futbale sa venoval aj štúdiu politológie, ku ktorému ho priviedla náhoda. Doktorát dokončil na tému prezidentských volieb na Slovensku a politika ho zaujíma dodnes. Občas sa objavoval aj v publicistike, keď písal stĺpčeky pre denník Šport, kde ponúkal svoj pohľad na dianie v slovenskom futbale.