ozdravme podcast

Avsnitt

• Miňová & Rus: „Vždy ide o peniaze, kým o ne nejde“ — ako platový automat dusí naše zdravotníctvo 01.07.2026 42min

  Plat rastie každý rok, spokojnosť nie. O motivácii v zdravotníctve rozhoduje niečo iné, zhodujú sa HR experti Dana Miňová (Inštitút zmeny) a Rudolf Rus (People and Communication Manager v BK). Plat v prieskumoch dlhodobo vychádza ako oblasť s najväčšou nespokojnosťou. „Vždy ide o peniaze až do momentu, keď o peniaze nejde," hovorí Rus. Terčom kritiky je platový automat z roku 2012. Mal byť podlahou na stabilizáciu, no podľa Miňovej „sa stal zároveň stropom". Riaditeľom a primárom tak „berie vietor z plachiet", lebo nemajú z čoho oceniť výkon. Hostia ho hneď rušiť nechcú. „My nemusíme ísť hneď do extrému," vraví Miňová a navrhuje znížiť koeficienty a naviazať časť odmien na výkon. V epizóde ide aj o to, prečo ľudia odchádzajú skôr od manažérov než z firiem, ako presadiť zmenu zdola aj proti odporu a čo s vyhorením mladých lekárov. O čom hovoríme:💶 Prečo vyššie platy motiváciu nezvýšia a čo naozaj rozhoduje🏥 Platový automat od roku 2012: ako z podlahy vznikol strop🌬️ „Vietor z plachiet": riaditelia nemajú čím oceniť výkon🤝 Vzťahy nad výplatou: ľudia odchádzajú od manažérov, nie z firiem❄️ Falošná dilema CT verzus klimatizácia v nemocniciach👩‍⚕️ Prečo špičkový profesor zarába menej ako podpriemerný kolega🔄 Change management: ako presadiť zmenu zdola cez spojencov🧠 Vyhorenie, mobily a duševné zdravie mladých lekárov📩 Generačný posun: prečo mladí radšej mail ako telefonát🛠️ Riešenie bez extrému: analyzovať automat a diferencovať odmeny #ozdravme #zdravotnictvo #platovyautomat #hr #manazment #Slovensko #nemocnice #podcast
• Blaško & Palkovič: Kozmetička vám pichne botox. Zdravím platíte vy, opravu platíme všetci 24.06.2026 1h 1min

  Botox si môžete nechať pichnúť v kozmetickom salóne. Zaplatíte 70 eur a odídete spokojní. Kým sa niečo nestane. Aplikácia botulotoxínu v kozmetických salónoch je nelegálna od roku 2004. Nie od dnes — dvadsať rokov. Napriek tomu sa deje masovo, bez kontroly, bez dokumentácie, bez poistenia zodpovednosti. A keď prídu komplikácie — ochrnutá časť tváre, trvalo otvorené oči, nekróza tkaniva — liečbu zaplatíme všetci z verejného zdravotného poistenia. Novela zákona ministra zdravotníctva Kamila Šaška mala tento stav prvýkrát taxatívne pomenovať a zakázať. Nestalo sa. Koaličná SNS presadila stiahnutie kľúčového paragrafu tesne pred hlasovaním — v pozadí bola priateľka predsedu SNS Andreja Danka, ktorá vlastní kozmetický salón v Ružinove. Téma sa odložila na jeseň 2026. V tomto podcaste sa rozprávame s dvomi hosťami, ktorí sú priamo v centre diania. 🩺 MUDr. Michaela Blaško, PhD. je estetická dermatologička s 22 rokmi praxe. Je súčasťou pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na príprave novely. Vzdeláva sa 6- až 8-krát ročne vrátane kadaveróznych kurzov v Budapešti, Verone či Paríži — priamo na mŕtvych telách overuje, ako hlboko aplikovala a aké cievne štruktúry riskovalo. 🏥 MUDr. Michal Palkovič je predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a bývalý minister zdravotníctva. Úrad túto tému otvára na ministerstve vyše roka — počet sťažností pacientov po komplikáciách z nelegálnych zákrokov v posledných dvoch rokoch výrazne stúpa. Hovoríme o tom, prečo je botox liek a nie kozmetika, kto za komplikácie skutočne zaplatí a prečo je vymožiteľnosť odškodného — podľa slov Michala Palkoviča — v podstate nulová. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 💉 Botulotoxín je liek na lekársky predpis — a predsa ho pichajú v kozmetických salónoch⚖️ Zákaz platí od roku 2004, nikto ho nevymáhal — novela mala to zmeniť🏛️ Koaličná kauza: prečo SNS zablokovala zákon a čo s tým má spoločné priateľka predsedu Danka🩹 Ochrnutá tvár, trvalo otvorené oči — reálne prípady komplikácií z nelegálnych zákrokov💸 Komplikácie platíme všetci z verejného zdravotného poistenia — pôvodca škody nezaplatí nič🔬 Prečo epilácia laserom a Hi-Fu ultrazvuk taktiež patria do rúk lekárom🎓 Kadaverózne kurzy, anatómia a to, čo kozmetička nevie — lebo nevie, že nevie📋 Čo musí vedieť lekár pred každým zákrokom: anamnéza, hyaluronidáza, blanokrídly hmyz🏥 7. júla 2026 — prvé rokovanie pracovnej skupiny, jeseň prinesie nový návrh zákona🤝 Synergia, nie konkurencia: ako môžu lekári a kozmetičky spolupracovať správne
• Peter Ferjančík (Sme rodina): Štátne necháme štátne, no polená pod nohy súkromníkom hádzať nebudeme 14.06.2026 1h 1min

  Peter Ferjančík strávil na ministerstve zdravotníctva viac než desať rokov. Najprv viedol sekciu eurofondov, posledné dva roky bol generálnym tajomníkom služobného úradu za ministra Vladimíra Lengvarského. Dnes vstupuje do politiky za stranu Sme rodina po boku Zuzany Šebovej – a v tomto rozhovore prvýkrát podrobne približuje, akú predstavu má strana o slovenskom zdravotníctve. Bavíme sa o tom, čo má podľa neho ostať v rukách štátu a prečo. Ferjančík sa stavia niekde do stredu medzi tých, čo chcú všetko zoštátniť, a tých, čo by zdravotníctvo najradšej celé prepustili súkromníkom. Najväčšie štátne nemocnice podľa neho ostanú štátne, či štát chce, alebo nie – „ich hybnou silou nie je zisk." Veľkú časť rozhovoru venujeme dlhu nemocníc, ktorý sa za posledné dva roky vyšplhal na historické maximum. Ferjančík vysvetľuje, prečo sa s ním reálne nepracuje, ako by sa dal zefektívniť nákup v nemocniciach a prečo by sme podľa neho mali nakupovať spolu s Čechmi „ako jeden trh, ako Československo". Najostrejšia časť sa točí okolo platov. Ferjančík priznáva, že platový automat mu nie je sympatický, no berie ho ako „systémovú nutnosť", ktorá udržala lekárov na Slovensku. Na priamu otázku, či ho Sme rodina zruší, odpovedá nezabudnuteľne: „Neviem a ani nechcem." Reč príde aj na plán obnovy, ktorý označuje za sčasti napísaný „zoznam snov", na zastavené Rázsochy, na tieňové ministerstvo na úrade vlády aj na mediálnu kritiku okolo Agelu a výberu projektov, ktorú odmieta ako „absolútne zbytočnú senzáciu". V závere hodnotí kolegov z brandže – Oskara Dvořáka a Petra Stachuru – a komentuje špekulácie o tom, či posilami Sme rodina budú Richard Sulík a Jana Cigániková. V tejto epizóde sa dozviete:🏥 čo má v zdravotníctve ostať štátne a prečo💰 ako vznikol rekordný dlh štátnych nemocníc a kto ho v skutočnosti tvorí🛒 prečo Slovensko nemá najlepšie ceny liekov a ako by pomohol spoločný nákup s Českom👨‍⚕️ ako Ferjančík vníma platový automat a kde vidí jeho slabé miesta📉 prečo na otázku o zrušení automatu odpovedá „Neviem a ani nechcem"🏗️ čo sa stalo s „generačnou šancou" plánu obnovy a prečo dnes mešká🧱 ako sa zastavili Rázsochy a kto za tým podľa neho stál🔍 čo hovorí na kritiku okolo Agelu a úlohu dozorných rád🤝 či by v Sme rodina privítal Richarda Sulíka a Janu Cigánikovú🗳️ ako hodnotí Oskara Dvořáka a Petra Stachuru
• Cukrovka je palica s dvoma koncami–na jednom je 100% smrť, na druhom relatívne kvalitný život 07.06.2026 42min

  Cievna lekárka a internistka Iveta Kopalová pozná diabetes mellitus 1. typu roky z ambulancie. V marci 2023 ju však zastihol z druhej strany – diagnózu dostal jej sedemnásťročný syn Tomáš. „Keby sme nemali inzulín, môj syn už dva roky nežije," hovorí dnes bez príkras. V podcaste spolu so synom otvorene rozprávajú o diagnóze, liečbe aj o tom, čo dnešné technológie znamenajú pre kvalitu života diabetika. Deň, ktorý zmenil všetko Začalo sa to nenápadne – poháre s vodou po celom byte a syn, ktorý chodil neustále močiť. Tomáš si vtedy myslel čokoľvek, len nie cukrovku: „Či nemám náhodou rakovinu prostaty alebo niečo také," utrúsil otcovi. Kopalová pripomína, že u mladých býva nástup dramatický a niektoré deti končia v bezvedomí na JIS-ke, pričom, ako dodáva jej syn, „rozklad organizmu prakticky začína zvnútra."Matka trpí, pacient žije ďalej Paradoxne, ťažšie diagnózu niesla lekárka než jej syn. „Nenávidela som diagnózu diabetes mellitus," priznáva Kopalová, ktorá za 25 rokov v ambulancii videla najhoršie podoby ochorenia. Tomáš to bral vecnejšie – schudol vtedy tak, že „možno mi k tomu tá cukrovka trochu ironicky pomohla." Matka zatiaľ zvládala emócie v ústraní: „Zavrela som sa niekde do kúpeľne, tam som sa vyplakala, vyvrieskala a potom som vyšla a tvárila sa, že všetko máme pod kontrolou." Liečba dnes stojí na moderných inzulínoch, kontinuálnom meraní a vedomostiach pacienta. Tomáš začínal s perami a senzorom, neskôr prešiel na pumpu. „To je niečo, čo skrátka musíte vedieť ovládať sám, je to 24-hodinová vec, sedem dní v týždni," opisuje. Spojenie pumpy a senzora Kopalová nazýva malým zázrakom: „Robí 250 meraní denne, každých päť minút," a v noci dokáže sama stiahnuť inzulín. Technológia však nie je všeliek – „cukrovka je hrozne individuálna," dopĺňa Tomáš.Senzory a hranice úhrad Najcitlivejšou témou sú peniaze. Do 19 rokov pokrýva poisťovňa deťom zhruba 85 % nákladov na senzory v limite 1 900 eur ročne, po dosiahnutí dospelosti však limit prudko klesá. „A aj keby som nemala čo jesť, tak mu ho kúpim," hovorí Kopalová o senzore, ktorý si po vyčerpaní úhrady doplácajú sami. Lekárka varuje, že bez kontroly sa diabetici „zrazu prebudili slepí, alebo na dialýze, alebo skrátka s infarktom," a apeluje: „Boli by sme nesmierne vďační, keby sa to zvýšilo aspoň na 10 mesiacov ročne." Žiť s cukrovkou, nie zomrieť na ňu Napriek všetkému znie odkaz oboch hostí prekvapivo zmierlivo. „Nie je to vôbec koniec sveta, je to len nejaká pridaná časť do tvojho dňa," odkazuje Tomáš novodiagnostikovaným. A dodáva pointu platnú ďaleko za hranice cukrovky: „Má zmysel sa trápiť nad vecami, ktoré sa dajú zmeniť. Toto sa nedá."V podcaste hovoríme aj o týchto témach:🩸 Ako sa diagnóza cukrovky 1. typu prejaví a prečo je nástup taký dramatický💧 Príbeh rodiny lekárov: poháre s vodou po celom byte ako prvý signál😢 Prečo diagnózu ťažšie niesla matka než samotný pacient💉 Inzulínové perá verzus pumpa – výhody, nevýhody aj alergia na náplaste📈 Senzory: 250 meraní denne a predikcia hypoglykémie💶 Úhrady poisťovní, vekový limit 19 rokov a doplácanie stoviek eur mesačne🇪🇸 Ako rieši úhradu senzorov Španielsko a čo z toho plynie pre Slovensko🍺 Prečo je alkohol pri cukrovke 1. typu obzvlášť nebezpečný🎓 Edukácia a zodpovednosť pacienta ako tretí pilier liečby💪 Odkaz novodiagnostikovaným: rozdiel medzi životom s chorobou a smrťou na ňu
• Digi4Care Pilot 4: Digital Solutions for Dementia & Alzheimer's Care in Post-ICU Settings 05.06.2026 41min

  Digi4Care Pilot 4: testing digital solutions for monitoring and rehabilitating patients with dementia, Alzheimer's and cognitive disorders in long-term and post-ICU care. In this episode we look at how digital tools — from cognitive-training "cubes" to social robots — can support people with dementia and Alzheimer's, ease the growing strain on care staff, and help maintain or improve quality of care while saving time. We discuss the feasibility study behind the pilot, the Technology Acceptance Model (TAM) and Health Technology Assessment (HTA) used to evaluate it, the real barriers to adoption in care homes, and early findings from the Czech and Bosnian sites. GUESTSKristina Randlova — PhD researcher, Prague University of Economics and Business, Czech RepublicProf. Gordana Gardašević — Faculty of Electrical Engineering, University of Banja Luka, Bosnia & Herzegovina HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational project (seven partners across Europe) bringing digital health solutions into primary, long-term and emergency care. The goal is to validate and introduce innovative screening, rehabilitation and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare. If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments. #Digi4Care #DigitalHealth #Dementia #Alzheimers #CognitiveCare #HealthTech #AgingCare
• The Digital Ultrasound Revolution in Managing CVD and Diabetes Patients 05.06.2026 45min

  Digi4Care Pilot 2: point-of-care ultrasound (POCUS) for cardiovascular and diabetes patients — plus telemedicine and remote training for healthcare teams. In this episode we explore the digital ultrasound revolution in prehospital and emergency care: how handheld, smartphone-connected POCUS devices bring ultrasound imaging to the patient's bedside and into the ambulance, why cardiovascular and diabetes patients are an ideal group for these tools, and how telemedicine lets experts guide and teach colleagues remotely — even across borders. We also look at what the pilot's teaching model (online vs face-to-face training of healthcare professionals) reveals about scaling these skills across Europe. GUESTSDr Viktória Vadas — Anaesthesiologist, Semmelweis University, HungaryAkos Tiboldi — Anaesthesiologist & Intensive Care Physician; Researcher, Ludwig Boltzmann Institute, Austria HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational project bringing digital health solutions into primary and emergency care across Hungary, Bulgaria, Romania and Slovakia. The goal is to validate and introduce innovative screening, ultrasound and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare. If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments. #Digi4Care #pocus  #digitalhealth  #pointofcareultrasound  #telemedicine  #emergencymedicine  #healthinnovations
• Digi4Care Pilot 1: AI Fundus Camera for Diabetic Retinopathy Screening in Primary Care 05.06.2026 43min

  Digi4Care Pilot 1: testing an AI fundus camera for diabetic retinopathy screening in primary care — plus telemedicine stations for cardiovascular and diabetes risk assessment. In this episode we explore why diabetic retinopathy — often called the "silent thief of sight" — stays undiagnosed in so many patients, how AI-assisted screening can move into GP offices and outpatient clinics, and what the first results and practical challenges (from patient pathways to connectivity) reveal about scaling these tools across Europe. GUESTSDr Borbála Bessenyey — Medical Doctor & Pilot Coordinator in Digi4Care, Semmelweis University, HungaryMira Ganova — CEO, Digital Health and Innovation Cluster Bulgaria HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational project bringing digital health solutions into primary care across Hungary, Bulgaria, Romania and Slovakia. The goal is to validate and introduce innovative screening and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare. If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments. #Digi4Care #DigitalHealth #diabeticretinopathy
• Digi4Care Pilot 3: Testing Digital Technology Uptake in CVD & Diabetes Long-Term Care 05.06.2026 30min

  Digi4Care Pilot 3: testing wearables, apps and clinical guidance to monitor patients with cardiovascular disease and diabetes between doctor visits. In this episode, cardiologist Dr Diana Iovanovici explains how continuous monitoring can close the gap between appointments — when a patient's blood pressure, heart rate or blood sugar can shift daily, even hourly. We look at the pilot's three patient groups (standard care; wearable + app; wearable + app + clinical guidance), how data flows from a smartwatch to the clinician's dashboard, and how success is measured using quality-of-life and usability questionnaires (SF-36, SUS, TAM). We also talk about adoption among older patients, data privacy, and the shift from reactive to proactive, preventive care. GUESTDr Diana Iovanovici, PhD — Medical Resident in Cardiology, University of Oradea, Romania HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational project (seven partners across Europe) bringing digital health solutions into primary, long-term and emergency care. The goal is to validate and introduce innovative screening, monitoring and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday healthcare. If you found this useful, subscribe for more episodes on digital health and care innovation, and tell us your thoughts in the comments. #Digi4Care #DigitalHealth #Wearables #CardiovascularHealth #Telemedicine #RemoteMonitoring #HealthTech
• Pilot 3: Digital Health for Post Clinical Rehabilitation 03.06.2026 48min

  Welcome to the third episode of the Digi4Care podcast — on Pilot 3, which brings digital tools and remote monitoring into post-clinical rehabilitation for patients with cardiovascular disease and diabetes. Rehabilitation is one of the most overlooked parts of the patient journey. People leave the hospital after a heart attack or with a serious chronic diagnosis, and then — too often — they slip out of structured care. They don't start a rehabilitation programme, or they don't finish it, and the result is avoidable complications, lower quality of life, and costly readmissions. In this episode we sit down with three guests working at very different parts of that puzzle to ask: what is actually going wrong in post-discharge care, and what can digital tools realistically do about it? We talk about why rehabilitation is fragmented and inconsistent across countries, what stops patients from engaging long-term, and how clinicians can monitor people they don't see every week. Then we turn to what Pilot 3 puts on the table: smartwatches, blood-pressure monitors and smart scales for daily measurements; AI-powered tools like thermography and a Doppler device for early detection of complications; and a remote patient-monitoring system that keeps continuous communication between patients and their care teams. We walk through how the pilot is being run on the ground — recruiting between 30 and 100 patients per site, what the digital rehabilitation journey looks like day-to-day for a patient, and how clinicians actually use the data — and we discuss what success would look like: better adherence, fewer hospitalisations, improved quality of life, and real cost savings. We close with the bigger question: what would it take for digital rehabilitation to become standard practice in the region, and what changes do our guests hope to see in the next five years? WHAT YOU'LL HEAR- Why post-clinical rehabilitation is the weakest link in chronic-disease care- The biggest barriers across the Danube Region — access, motivation, data, cost- The smart devices and AI tools tested in Pilot 3- How the pilot is being implemented and evaluated across sites- What it would take to make digital rehabilitation standard practice GUESTSMira Ganova — CEO of the Digital Health and Innovation Cluster, Bulgaria. Builds a multidisciplinary expert community to support digital health transformation in Bulgaria and across the region.Ákos Tiboldi — Anaesthesiologist & Intensive Care Physician; Researcher, Ludwig Boltzmann Institute, Austria.Péter Vajer — General Practitioner; Family Medicine Department, Semmelweis University, Hungary. Also works with the National Cardiovascular Centre on screening, prevention and international projects. HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational Interreg Danube Region project supporting the adoption of digital technologies in healthcare. It brings together partners from seven countries — academia, hospitals, NGOs and policy institutions — to validate and scale innovative screening, monitoring, ultrasound and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday care. Beyond the technologies themselves, the project works at system level on policy, financing, regulation, data management and training, so that what works in a pilot can actually reach patients across the region. If you found this useful, subscribe — upcoming episodes go deeper into the remaining pilots with the clinicians and researchers leading them. Share your thoughts and questions in the comments. #Digi4Care #DigitalHealth #Rehabilitation #CardiovascularHealth #Diabetes #RemoteMonitoring #Wearables #HealthTech #DanubeRegion
• Digi4Care: Financing & Health Policies 03.06.2026 43min

  Welcome to the second episode of the Digi4Care podcast — on the financing and health policy side of digitally transforming healthcare across the Danube Region. Digital transformation in healthcare needs more than good technology. It needs sustainable financing, smart regulation and policies that actually let new tools reach patients. In this episode we sit down with three guests who live and breathe these questions to ask: why is reimbursement so slow for digital tools, what regulatory and ethical gaps hold the region back, and how can countries with very different health systems align enough to move forward together? We map the biggest financial barriers to scaling digital solutions in the Danube Region — limited reimbursement pathways, fragmented national systems, slow regulatory processes, uneven digital maturity — and then turn to what Digi4Care is actually doing about them. That includes institutional-level action plans for sustainable adoption, an Integrated Care Model that supports coordinated, digitally enabled care, a Data Management Model that provides evidence for policy and financing decisions, and a Knowledge Platform that helps policymakers see which technologies exist and what they cost. We then look at the four pilots — diabetic retinopathy screening, point-of-care ultrasound, wearables for cardiovascular and diabetes patients, and digital solutions for dementia care — through the financing and policy lens, including the very practical question of how AI screening can fit into existing reimbursement categories, and how the Czech example of insurance-funded AI fundus cameras might be adapted elsewhere. We close with where we hope to see the region in five years: more flexible reimbursement, better-aligned policies, long-term investment in digital infrastructure and skills, and reforms that make pilots stick beyond the project's end. WHAT YOU'LL HEAR- Why financing and policy decide whether digital tools reach patients- The biggest financial and regulatory barriers in the Danube Region- How Digi4Care helps institutions and countries close the gap- A finance-and-policy view of the four pilots- The reforms that would actually move things in the next five years GUESTSKrisztina Davidovics — Legal & Health Policy Expert, Semmelweis University, Budapest. Research focus: health policy, legal and regulatory issues around AI and data-driven tools in healthcare.MMag. Dr. Johannes Weiss, Bakk. — Health Expert, Austrian National Public Health Institute. International department, focusing on health policy.László Lorenzovici, MD, Ec, MSc — Medical Doctor & Health Economist, Hospital Consulting, Romania. In Digi4Care he leads the work on financing, costing and cost-efficiency analysis. HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational Interreg Danube Region project supporting the adoption of digital technologies in healthcare. It brings together partners from seven countries — academia, hospitals, NGOs and policy institutions — to validate and scale innovative screening, monitoring, ultrasound and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday care. Beyond the technologies themselves, the project works at system level on policy, financing, regulation, data management and training, so that what works in a pilot can actually reach patients across the region. If you found this useful, subscribe — upcoming episodes go deeper into each of the four pilots with the clinicians and researchers leading them. Share your thoughts and questions in the comments. #Digi4Care #DigitalHealth #HealthPolicy #HealthFinancing #Reimbursement #DanubeRegion #DigitalTransformation #HealthTech #healthcareinnovation
• Introduction of Digi4Care Project 03.06.2026 50min

  Welcome to the first episode of the Digi4Care podcast — a series on the digital transformation of healthcare across the Danube Region. In this opening conversation we set the stage for the whole series: what Digi4Care is, why it exists, and what it aims to change. We talk about the uneven pace of healthcare digitalisation across Central and South-Eastern Europe — why some countries lead, why others lag, and why a transnational consortium was needed to push things forward together. From there we look at the biggest barriers to adoption: fragmented systems, incompatible data, regulatory complexity, financing gaps, workforce shortages, and a clinical community that is often (and understandably) cautious about new technology. We then turn to what Digi4Care actually delivers in practice — a digitally enabled integrated care model, a knowledge platform mapping technologies and best practices across the region, a unified data-management framework, and a training toolbox to upskill healthcare professionals. We also give a first look at the four pilots: AI-based screening for diabetic retinopathy, point-of-care ultrasound in primary and emergency care, wearables and apps for cardiovascular and diabetes patients, and digital solutions for dementia and Alzheimer's care — each piloted across several countries so we can compare what works, what doesn't, and what's worth scaling. We close with the longer view: what changes can patients realistically expect, how the project's results can be made sustainable through policy, financing and training, and what the next five years could look like if we get this right. WHAT YOU'LL HEAR- Why Digi4Care was created and what it tackles- The biggest barriers slowing digital adoption in healthcare- Concrete outputs: integrated care, knowledge platform, data framework, training- A tour of the four pilots and early findings- How to make change stick — policy, financing and action plans for the next five years GUESTSRéka Kovács — Project Coordinator of Digi4Care; Health Services Management Training Centre, Semmelweis University, Hungary. Previously around 20 years at the Hungarian Ministry of Health.Péter Pažitný — Health management and innovation expert; Prague University of Economics and Business; former Director of the Health Policy Institute and member of the Slovak healthcare reform team. Active in the Czech Republic, Slovakia and Hungary. HOSTŠimon Jeseňák ABOUT DIGI4CAREDigi4Care is a transnational Interreg Danube Region project supporting the adoption of digital technologies in healthcare. It brings together partners from seven countries — academia, hospitals, NGOs and policy institutions — to validate and scale innovative screening, monitoring, ultrasound and telemedicine tools that support earlier detection, better patient pathways and more effective, informed decision-making in everyday care. Beyond the technologies themselves, the project works at system level on policy, financing, regulation, data management and training, so that what works in a pilot can actually reach patients across the region. If you found this useful, subscribe — each upcoming episode goes deeper into one of the four pilots with the clinicians and researchers leading them. Share your thoughts and questions in the comments. #Digi4Care #DigitalHealth #HealthcareInnovation #DanubeRegion #DigitalTransformation #Telemedicine #HealthTech #AI #IntegratedCare
• Rudolf Zajac: Otočme jednosmerku. Ambulantní lekári musia chodiť do nemocníc 28.05.2026 49min

  V slovenskom zdravotníctve sa v poslednom období roztrhlo vrece s auditmi, konferenciami a vládnymi plánmi. Ministerstvo zdravotníctva predstavilo svojich „8 bodov“ na záchranu nemocníc. Pomôžu však tieto opatrenia reálne zastaviť ich nekonečné zadlžovanie? Rudolf Zajac v tom má absolútne jasno: „V súčasnom nastavení to proste nejde.“ Ústrednou témou tohto dielu je zvrátená „jednosmerka“ slovenského zdravotníctva. Systém dnes funguje tak, že lekári masovo odchádzajú zo štátnych nemocníc do súkromných ambulancií. Rudolf Zajac bez servítky pomenúva, prečo štátne nemocnice kolabujú a prečo musíme túto pomyselnú tabuľku jednosmerky okamžite otočiť – tak, aby ambulantní špecialisti chodili na platené výkony pomáhať a operovať priamo do nemocníc. Vypočujte si otvorený a kritický rozhovor o tom, prečo štát ako manažér fatálne zlyháva, prečo máme na každom rohu „fakultnú nemocnicu“ bez peňazí a čo musíme urobiť, aby sme v zdravotníctve nečakali už len na to, kedy nás predbehne Albánsko.📌 10 kľúčových tém, o ktorých v podcaste hovoríme:     🛑 Prečo súčasný systém nedokáže zastaviť dlhy: Súčasné nastavenie štátnych nemocníc generuje stratu automaticky a žiadne kozmetické úpravy to nezmenia.     🔄 Zvrátená jednosmerka slovenského zdravotníctva: Masívny odliv lekárov z nemocníc do ambulantného sektora a prečo je nevyhnutné tento smer okamžite otočiť.     📋 Kritika vládnych plánov a 8 bodov ministerstva: Prečo sú navrhované riešenia len prázdnymi frázami, ktoré reálne problémy vôbec neriešia.     📉 Analýza neefektívneho personálneho kľúča: Počet sestier v systéme alarmujúco klesá, zatiaľ čo počet lekárov stúpa, no celkový počet výkonov napriek tomu padá.     🏢 Ako fungujú (ne)slávne štátne podniky: Otvorená kritika štátu ako najhoršieho možného manažéra, pod ktorého vedením nemocnice neustále generujú stratu.     🎓 Financovanie praktickej výučby medikov: Starý spor medzi rezortmi zdravotníctva a školstva o to, kto má platiť za vzdelávanie budúcich lekárov pri posteliach pacientov.     🚪 Fenomén viacúvazkových lekárov (Kauza NKÚ): Sú lekári s menovkami na štyroch dverách reálnym problémom pre pacienta, alebo ide len o zbytočne nafúknutú tému?     💼 Porovnanie privátneho a štátneho sektora: Prečo súkromné nemocnice dokážu prežiť a prečo by mal štát prebrať ich osvedčené manažérske mechanizmy.     🥪 Spomienky na schvaľovanie reforiem v parlamente: Ako sa za Zajacovej éry vyjednávalo s komunistami, prečo vtedajšia opozícia reformám bránila a kto nakoniec priniesol povestné chlebíčky.     🇦🇱 Porovnanie s európskym priemerom: Prečo slovenské zdravotníctvo stagnuje a či naozaj čakáme už len na Albánsko, aby sme v únii neboli úplne poslední.
• Rudolf Zajac: Komu není zhůry dáno, v apatyce nekoupí.“ 29.04.2026 51min

  Exminister Zajac o poplatkovej divočine a správe verejného ochrancu práv „168 druhov poplatkov, nikto nevie odkiaľ, prečo, začo. Nemá to kto kontrolovať ani sankcionovať." Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac na podcaste Ozdravme drsne komentuje správu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského o poplatkoch v zdravotníctve, audit štátnych nemocníc, ktorý ležal v šuplíku rok a pol, aj 42 vládnych opatrení na ľudské zdroje. „Mladý človek, ktorý sa volá Kamil Šaško, naberie tú odvahu, že ide robiť ministra zdravotníctva," reaguje na šéfa rezortu. 168 druhov poplatkov a žiadne jasné pravidlá Zajac sa s ombudsmanom stotožňuje v hlavnom posolstve: súčasný stav je právne neudržateľný. „Poplatková divočina, tak to znamená, že každý si vyberá za čo chce, čo chce bez opory v zákone," opisuje. Dodáva, že problém je v rozsahu aj absencii kontroly. Fico, Ústavný súd a 15 rokov bez riešenia Bývalý minister pripomína, že ombudsmanova pozícia stojí na bazálnej požiadavke právnej istoty. „To, že hovorí je v naprosto poriadku a treba ho podporiť," potvrdzuje Zajac. Politickú zodpovednosť adresuje Robertovi Ficovi: „Od roku 2006 obsluhuje tri štvrtiny, toho času rovných 15 rokov z dvadsiatich a poplatky sú tu také, že sa veľa ľudí môže dostať aj pod hranicu chudoby." Ústavný súd pritom dávno potvrdil, že spoluúčasť pacienta je s článkom 40 ústavy v súlade. {{odporucane} Cenník „na vedomie" a vykastrovaný úrad pre dohľad Systém je podľa Zajaca prakticky nekontrolovateľný. „Lekár, ktorý chce vybrať peniaze, pošle cenník na VÚC na vedomie, ale nie na schválenie," vysvetľuje. Žiadosť je takmer všade považovaná za schválenú a sankcie reálne neexistujú: „Nemá to kto kontrolovať a nemá to kto sankcionovať." O Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pridal v drsnejších výrazoch,. ÚDZS je v súčasnej podobe „tak zmenšený a tak je vykastrovaný", že akýkoľvek pokus o reálnu kontrolu poplatkov potenicálne realizovanú ÚDZS by uňho vyvolal „epileptický záchvat". KDH, Hainburg a vatikánske doláre Návrh Kresťanskodemokratického hnutia, podľa ktorého by lekári mohli pacientov ošetrovať za poplatky v doplnkových ordinačných hodinách, Zajac zhodil jednou vetou: „Keď už to mám platiť po ordinačných hodinách, tak to môžem ísť rovno platiť do Rakúska, do Hainburgu." Pripomína, že Tomáš Drucker zboku zakázal poplatky v nemocnici, no „nikto to nerešpektuje". Politické riešenia sú podľa neho väčšinou naivné: „Žiadne riešenie nie je komplexné a reálne." {{suvisiace}} V podcaste hovoríme aj o týchto témach: •       📜 Ombudsman Róbert Dobrovodský predložil parlamentu správu o poplatkoch v zdravotníctve, ktorú zákonodarcovia odmietličo i len prerokovať •       💸 V slovenských ambulanciách a nemocniciach existuje 168 druhov poplatkov bez jednotných pravidiel — Zajac to nazývapoplatkovou divočinou •       📈 Z desiatich miliárd eur tečúcich do zdravotníctva ide podľa odhadov dve miliardy na doplatky, poplatky a príplatky •       🏛️ Ústavný súd dávno potvrdil, že spoluúčasť pacienta je v súlade s článkom 40 ústavy — bezplatnosť teda nie je absolútna •       ⚖️ Lekári posielajú cenníky na vyššie územné celky len na vedomie, nie na schválenie. Reálne sankcie neexistujú •       🛑 Tomáš Drucker zboku zakázal poplatky v nemocniciach, ale podľa Zajaca to už dnes nikto nerešpektuje •       💉 Národná transfúzna služba má dlh 20 miliónov eur na sociálnej poisťovni — rovnakú sumu jej dlžia štátne nemocnice •       📋 Vláda schválila 42 opatrení pre ľudské zdroje v zdravotníctve. Zajacov verdikt: papier znesie všetko, ministerstvo netuší,ako to realizovať •       🇦🇱 „Aby Albánsko vstúpilo do EÚ a 2týždne po ich vstupe už nebudeme poslední," uzatvára Zajac stav slovenského zdravotníctvaKamil
• Rudolf Zajac o Visolajskom a „spiknutí“ finančných skupín: Na paranoidné bludy je Rivotril. Ak nie, zoštátnime poisťovne, ambulancie aj nemocnice a sme v decembri 1948 22.04.2026 1h 4min

  Odporový predák v médiách narozprával toľko konšpirácií, že by aj Machala bledol závisťou. V najnovšom podcaste na ne reaguje exminister zdravotníctva Rudolf Zajac V posledných dňoch sa Visolajský objavil v dvoch veľkých podcastoch — u Dobšinského v Aktualitách a u Kovačič Hanzelovej v SME. Dobšinský sa naňho pozerá s takou láskou a nehynúcim obdivom, akú by si aspoň raz zaslúžil každý. V oboch sa riadil heslom nekazme si výsledky auditov pravdou a konšpiroval tak, že aj Machala, Kotlár či Šimkovičová blednú závisťou. S Rudolfom Zajacom sme sa na oba pozreli. Dáta vs. demagógia Čísla ÚDZS sa s Visolajského verziou rozchádzajú: štátne nemocnice dostávajú o 18 % viac peňazí nad referenčnú sadzbu, Penta iba 8 %. Zajac upozorňuje: problém nie je vo vstupoch, ale vo výstupoch — vyťaženosť najväčších štátnych nemocníc je 51 percent. „To nie je zajacovo číslo vypustené z prsta. Je to fakt zo štatistík," zdôrazňuje. Platový automat ako jadro problému „Platový automat doviedol Slovensko tam, kde vôbec sme nemali byť," zdôrazňuje Zajac. Odmeňovanie je naviazané na vek a prax, nie na kvalitu či produktivitu. Priemerná mzda lekára dosahuje 3,2-násobok priemernej mzdy, v Česku a Nemecku iba 2,5-násobok. K vládnemu elaborátu o stabilizácii personálu dodáva: „Keď nebude napísané, že zrušia platový automat, nemuseli písať ani jednu z tých 450 strán." Prázdne postele, plné stavy Slovensko má 79 nemocníc s priemernou obsadenosťou okolo 51 percent. „49 percent postelí je prázdnych, ale vykurujú celé budovy," zhŕňa Zajac. Reformu siete prirovnáva k absurdite: „Urobili tú optimalizáciu ako keby som ja robil optimalizáciu v dopravnom podniku. Nechal by som tie električky jazdiť, akurát by som vytrhol sedadlá." Spiknutie finančných skupín a „recept" 1948 Tvrdenia Visolajského, šéfa NKÚ Andrassyho a exšéfky Blahovej, že VšZP a systém sú v područí finančných skupín, Zajac odmieta ako paranoidné bludy. „Keď je Všeobecná v rukách finančných skupín, tak je v nich aj štát," reaguje ironicky. Argument dovádza ad absurdum: „Zoštátnime poisťovňu, ambulancie, nemocnice. Otočíme kalendár na december 1948. Všetko štátne, nič nefungovalo." Audit, dlhy a otázka veriteľov Audit si nemocnice objednali a zaplatili, hoci dlhujú stovky miliónov. Zajac odmieta tézu o uprednostňovaní veriteľa: „To by neurobil ani Moskovský inštitút miniatúrneho auditu." Vážnejší problém vidí v stave účtovníctva: „Je tam taký neporiadok, že tam netreba audítora, ale urobiť riadny poriadok. A ten poriadok si má urobiť vlastník." Uzatvára trpko: „Nemáme koho voliť." V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🎙️ Nová epizóda podcastu ozdravme — Rudolf Zajac reaguje na Visolajského výroky z podcastov Braňa Dobšinského a Zuzany Kovačič Hanzelovej 📊 Úrad pre dohľad zverejnil dáta: štátne nemocnice dostávajú o 18 % viac nad referenčnú sadzbu, Penta o 8 % 🏥 Vyťaženosť najväčších štátnych nemocníc je len 51 %, personál je pritom dimenzovaný na plnú kapacitu 💸 Platový automat podľa Zajaca odmeňuje vek a odpracované roky, nie kvalitu, produktivitu či efektivitu 👨‍⚕️ Priemerný plat lekára je na Slovensku3,2-násobok priemernej mzdy — v Česku a Nemecku okolo 2,5-násobku 🚋 Rušenie postelí bez zatvárania nemocníc Zajac prirovnáva k „električkám, ktorým vytrhli sedadlá" 🏦 Tvrdenie, že VšZP je v područí finančných skupín, označuje za „paranoidný blud" 🧾 Platba za audit podľa Zajaca nie je uprednostňovaním veriteľa — skutočný problém je stav účtovníctva 📉 Slovensko trpí absolútnym nedostatkom vierohodných dát o zdravotníctve, tvrdí Zajac 🗳️ „Nemáme koho voliť," uzatvára Zajac diskusiu o stave opozície aj koalície
• Jana Bittó Cigániková: Krajčí alebo Dvořák? Rovnaká katastrofa 13.04.2026 46min

  Jana Bittó Cigániková patrí medzi najvýraznejšie tváre slovenského zdravotníctva. Počas konferencie na Bôriku zverejnila výsledky auditu, ktoré sa podľa nej snažil deň pred konaním konferencie potopiť najvplyvnejší lobista Peter Visolajský. Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková priamočiaro, tak ako je na to u nej verejnosť zvyknutá, hovorí v najnovšom podcaste o tom, ako Peter Visolajský podľa jej informácií zablokoval prezentáciu auditu na konferencii v hoteli Bôrik. Vysvetľuje, prečo audit zverejnila na sociálnych sieťach, čo by urobila s platovým automatom a prečo je podľa nej akciová spoločnosť jediná cesta, ako rozseknúť gordický uzol tvorby dlhov štátnych nemocníc. Otvorila aj vlastnú budúcnosť v SaS, vzťah s predsedom Gröhlingom — a v rýchlom výbere medzi potenciálnymi ministrami zdravotníctva ohodnotila aj kvality svojich poslaneckých kolegov zo zdravotníckeho výboru. Visolajský nabehol na ministerstvo a audit sa nezverejnil Konferencia Zdravé nemocnice v hoteli Bôrik mala byť momentom pravdy. Premiér Fico mal podľa Cigánikovej jeden z najlepších príhovorov. Výsledky auditu boli pripravené. No potom sa nestalo nič. Podľa informácií Cigánikovej deň pred konferenciou Visolajský nabehol na ministerstvo a plán sa zmenil. „Pri každom jednom pokuse niečo systémovo zmeniť — či už ide o zverejňovanie platov, zverejňovanie úväzkov, optimalizáciu alebo akciovky — vždy tam nabehne Visolajský. Ale že vždy,“ hovorí Cigániková. Audit zverejnila na sociálnych sieťach sama. Urobila to prvýkrát v živote a dúfa, že aj naposledy. „Pri každom jednom pokuse niečo systémovo zmeniť — či už ide o zverejňovanie platov, zverejňovanie úväzkov, optimalizáciu alebo akciovky — vždy tam nabehne Visolajský. Ale že vždy.“ Lekári nech majú aj 20-tisíc. Ale za výkon, nie za to, že existujú Cigániková opakovane zdôrazňuje, že nekritizuje platy lekárov. Problémom je podľa nej systém, v ktorom sa odmeňuje za existenciu, nie za prácu. Operačné sály sú v niektorých nemocniciach obsadené na necelých 30 percent. Lekárov je nadstav, sestier podstav — a peniaze, ktoré idú na lekárov, chýbajú práve sestrám. „Kto iný má mať peniaze, ak nie človek, čo zachraňuje životy? Nech majú aj 20-tisíc. Len nie za to, že existujú, ale za výkon,“ hovorí poslankyňa. Osobitne kritizuje podpredsedu LOZ Mendela, ktorý podľa jej informácií za 6-tisíc mesačne odrobil minimum hodín. Platový automat: Nechajme základ, ale navyšovanie výhradne za výkon Postoj SaS k platovému automatu je jasnejší, ako by sa dalo čakať. Cigániková nehovorí o plošnom rušení platov. Hovorí o tom, že základný plat môže zostať — ale každé ďalšie navýšenie musí byť naviazané na merateľný výkon. „Pokojne ten balík peňazí nechajme, ale to navyšovanie už treba naviazať výhradne na výkon. Treba ten výkon pomenovať — počet operácií, bodovanie v DRG a určite aj spokojnosť pacienta,“ vysvetľuje. Rozdeľovať by mali riaditelia nemocníc, nie centrálna tabuľka. A to nielen lekárom, ale aj sestrám, sanitárom či komukoľvek, kto podáva výkon. Akciovky sú zárukou toho, že štátne podniky konečne budú fungovať Cigániková je v otázke akciových spoločností jednoznačná — a ide ďalej ako väčšina opozície. Privatizáciu nepovažuje za hrozbu, ale za príležitosť. Do ústavy by zákaz privatizácie nedávala, hoci pragmaticky chápe, že to môže byť politická cena za upokojenie verejnosti. „Akciové spoločnosti sú zárukou toho, že štátne podniky konečne budú môcť byť reálnym konkurentom tým „zlým“ súkromníkom. Nastavia sa jasné pravidlá, dlhová brzda, zverejňovanie účtovných závierok,“ argumentuje. Ako príklad uvádza kardioústavy, kde riaditelia pôsobia desaťročia a výsledky sú neporovnateľne lepšie. Krajčí alebo Dvořák? Stachura alebo Cigániková? Na záver podcastu sme Cigánikovej ponúkli rýchly výber — dvojice mien potenciálnych ministrov zdravotníctva, z ktorých si mala vybrať jedno. Krajčí verzus Dvořák? „Ani jeden, obaja sú rovnaká katastrofa.“ Stachura verzus Dolinková? „Stachura, napriek tomu, že bol pravou rukou Krajčího.“ B
• Henrieta Tulejová a Dajana Petríková: Verejných zdrojov v zdravotníctve je maximum, bez súkromných peňazí to ďalej nepôjde 10.04.2026 1h 8min

  Slovenské zdravotníctvo sa v posledných rokoch dočkalo výrazného nárastu zdrojov. Zvýšenie sadzby odvodov prinieslo do systému približne miliardu eur ročne navyše. V percentách HDP sa Slovensko dostalo na úroveň 8,4 percenta, čím sa takmer vyrovnalo Českej republike. Otázku, čo sme si za to kúpili, si v podcaste ozdravme kladú Henrieta Tulejová z Advance Healthcare Management Institute a Dajana Petríková z Asociácie zdravotných poisťovní. Ich diskusia vychádza z publikácie Zdroje pre budúce zdravie, ktorú Tulejová napísala spolu s Dominikou Šebovou, a zo záverov konferencie Zdravie ako investícia, organizovanej Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení v marci 2026. Stabilita personálu áno, lepšia starostlivosť nie Podľa Tulejovej sme si kúpili predovšetkým stabilizáciu personálu. Značnú časť rastu však pohltila inflácia. Zlepšenie kvality alebo dostupnosti starostlivosti sa zatiaľ nekoná. „Sme veľmi pravdepodobne na maxime toho, čo dokážeme tým súčasným systémom vygenerovať,“ upozorňuje Tulejová. Problém je v štruktúre – takmer všetko ide z verejných zdrojov a veľmi málo zo súkromných. „Aj ten štát má peniaze len z daní od pracujúcich. Takže v podstate je to stále jeden verejný zdroj, ale potrebujeme tam dať aj tie súkromné zdroje,“ dopĺňa Petríková. Nožnice sa otvárajú Publikácia Zdroje pre budúce zdravie modeluje vývoj príjmov a výdavkov verejného zdravotného poistenia do roku 2070. Podiel pracujúcich na populácii bude klesať – do roku 2040 odíde do dôchodku okolo 300-tisíc ľudí zo silných ročníkov, pôrodnosť klesla na historické minimum 42-tisíc detí ročne. Tulejová vysvetľuje, že podľa projekcií sa už v roku 2030 otvorí medzera 120 eur na pacienta ročne medzi príjmami a výdavkami. „My sme sa snažili poukázať na to, že nepozeráme sa len na problémy, ktoré máme dnes pod nosom, ale poďme sa pozerať aj trochu viac do budúcna,“ hovorí. Konferencia AZZZ túto naliehavosť potvrdila – zamestnávatelia ako hlavní prispievatelia do systému verejného zdravotného poistenia upozornili, že rastúci nápor pacientov pri hroziacom úbytku personálu považujú za neudržateľný. 500 miliónov v neoficiálnych poplatkoch Medzitým v systéme živelne rastú neoficiálne poplatky v ambulanciách. „Tie poplatky v ambulanciách v posledných troch rokoch výrazne narástli a dneska sú niekde na úrovni 500 miliónov eur a ďalej rastú,“ uvádza Tulejová. Sedemdesiat percent pacientov by podľa prieskumu prijalo jednotné poplatky s ochranným stropom. „Ľudia veľmi volajú po tom, že poďme tie poplatky nastaviť jednotne. A hlavne poďme nastaviť nejakú ochranu, lebo cítia veľmi veľkú neistotu,“ dodáva. Aj konferencia AZZZ odporučila prestať sa tváriť, že zdravotníctvo je zadarmo, a namiesto toho poplatky upratať tak, aby boli transparentné a sociálne únosné. Tri piliere pre zdravotníctvo Petríková navrhuje trojpilierový systém po vzore dôchodkovej reformy. „Tak ako sme si okolo roku 2005 uvedomili, že nebudeme mať na tie dôchodky, niečo veľmi podobné potrebujeme urobiť aj v zdravotníctve,“ vysvetľuje. Prvý pilier by zostal solidárny a povinný. Druhý by bol povinne voliteľný s prvkami zásluhovosti. Tretí dobrovoľný, teda pripoistenie. Nominálne poistné: zdravotníctvo nie je zadarmo Tulejová presadzuje koncept nominálneho poistného po vzore Holandska, kde si každý platí fixnú sumu s dotáciami pre sociálne slabších. „Veľká výhoda toho princípu je, že každý jeden človek si začne uvedomovať, že zdravotníctvo nie je zadarmo,“ argumentuje. Zároveň uznáva, že takáto reforma si vyžaduje silnú spoluprácu ministra zdravotníctva a ministra financií a v Holandsku na to potrebovali dvadsať rokov. 80 nemocníc je príliš veľa Obidve diskutujúce zdôrazňujú aj potrebu efektívnejšieho využívania zdrojov. Slovensko má 80 nemocníc, porovnateľné Dánsko len 20. Pacienti po cievnej mozgovej príhode sú po akútnej liečbe odovzdaní rodinám bez dostatočnej rehabilitácie. Petríková pripomína, že poisťovne sú pripravené aktívne spoluvytvárať riešenia: „Tie dopady tej demografickej kríz
• Rudolf Zajac na margo konferencie na Bôriku: Prisahám na všetko, čo mi je sväté. Ja tieto voloviny už nemôžem ani počúvať 09.04.2026 42min

  Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac reaguje na výsledky auditu PwC a konferenciu v hoteli Bôrik, kde sa stretli prezident, premiér aj minister Šaško. V podcaste hodnotí osem opatrení ministra, vysvetľuje, prečo štátne nemocnice tvoria miliardové dlhy, a hovorí o platovom automate, transformácii nemocníc aj o úlohe Lekárskeho odborového združenia. V hoteli Bôrik sa 9. apríla 2026 stretli najvyšší ústavní činitelia, aby diskutovali o výsledkoch auditu piatich štátnych nemocníc. Zajac celú udalosť hodnotí jemu vlastným úrpimným štýlom : „Nič nového pod slnkom. Najdôležitejšie nie je to, čo hovorí Pellegrini, nedajbože Raši alebo Šaško, ale to, čo hovorí premiér.“ A premiér podľa Zajaca len zopakoval to, čo už povedal v Spišskej Novej Vsi — že si dal dole ideologické okuliare. „Ešte som len čakal, kedy povie, že zisk (poisťovní) je v poriadku, a tým by poprel sám seba.“ Zajac pripomína, že Smer ovládal rezort zdravotníctva 75 percent času za posledných dvadsať rokov. Výsledok? „Už sa nevieme dočkať, kedy vstúpi Albánsko do Európskej únie, aby sme konečne neboli na poslednom mieste.“ Za ten čas prešli štátne nemocnice šiestimi vlnami oddlženia za celkovo dve miliardy eur. Dlh je opäť nad miliardou. „Dlh robí ten, kto dlh robiť môže a nič mu za to nehrozí,“ konštatuje Zajac. Jadrom problému je podľa Zajaca platový automat a memorandum s LOZ. „Pridali sme lekárom na výplatách a ubrali sme im pracovný čas. To nemôže fungovať,“ hovorí. Nadčasy v UNB narástli o 82 percent, výkony klesli. Nadstav 341 lekárov, podstav 425 sestier. Na otázku, čo by sa stalo, keby protestujúci lekári naozaj odišli, odpovedal: „Keby tých 3 000 lekárov odišlo, to by bola najväčšia úľava pre slovenské zdravotníctvo.“ Riešenie vidí v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Päť nemocníc, ktoré v roku 2004 transformoval, dodnes netvoria dlhy. „Jednoducho netvoria. Bodka. Dovidenia, dopočutia," komentuje Zajac. Ostatné generujú miliardové straty. „Treba nákup zdravotnej starostlivosti vrátiť do normálnych koľají — tam, kam patrí," dodáva — teda do zdravotných poisťovní. Práve poisťovne sú podľa Zajaca jediné, kto má dáta, vie ktorá nemocnica je efektívna a kde objednať starostlivosť pre svojich poistencov. Namiesto toho o nákupe a cenách rozhoduje ministerská komisia cez programovú vyhlášku, ktorú Zajac označil za „honosný názov pre úplnú stupiditu." Fico podľa neho poisťovne „prakticky postavil mimo zákon" — zakazoval zisk, chcel ich vykupovať, až kým Ústavný súd nerozhodol, že porušil ústavu. {{odporucane}} Minister Šaško medzi ôsmimi opatreniami avizoval ozdravné plány pre nemocnice v strate a nútenú správu pre tie, ktoré aj v roku 2027 skončia v mínuse. Zajac na to reaguje sarkasticky: „To bude veľmi zaujímavé, ako mŕtvolu chcú ozdraviť.“ K nútenej správe sa pýta: „Kto ju vykoná? Tí byrokrati z ministerstva, ktorí sa tam každé dva týždne točia?“ Keď 95 percent zdrojov ide na mzdy a platový automat sa každý rok automaticky zvyšuje, podľa Zajaca je akýkoľvek ozdravný plán len ilúzia: „Čo? Vytlačí si vlastnú menu alebo čo? Dlhopisy bude dávať zamestnancom.“ {{suvisiace}} V podcaste sme so Zajacom prešli všetkých osem opatrení ministra Šaška bod po bode — od centrálneho nákupu liekov cez elektronickú dochádzku až po nútenú správu. Keď sme sa dostali k siedmemu bodu, Zajac už „nevedel ďalej": „Prisahám na všetko, čo mi je sväté. Ja tieto voloviny už nemôžem ani počúvať.“ Verdikt k celej osmičke? „Všetkých osem bodov podporujem. Našťastie nikomu neuškodia. Chcú sa dožiť volieb. To je tak všetko.“ Na záver Zajac konštatuje, že bez zrušenia platového automatu, transformácie nemocníc a odvahy politikov sa nič nezmení. „Musí sa nájsť niekto odvážny, ktorému nejde o percentá. Garantujem — na najbližších desať rokov takého neuvidíme.“ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 1.    🏥 PwC identifikovalo v piatich nemocniciach úspory 91 miliónov eur — v prepočte na celú sieť až 255 miliónov, čo takmer pokrýva celú stratu 2.    💸 Dlh štátnych nemocníc opäť
• Kováč: Keď politik toleruje Kotlára, nerozhoduje odborne, ale politicky 03.04.2026 20min

  Lekár a právnik Peter Kováč o prelomovom rozsudku v prípade najdrahšieho lieku, zlyhaní v kategorizácii liekov, práci súdnych lekárov aj o tom, prečo vznikli Lekári nahlas. Lekár, právnik a spoluzakladateľ iniciatívy Lekári nahlas Peter Kováč v podcaste Ozdravme o prelomovom rozsudku správneho súdu v prípade Zolgensmy, o tom, prečo minister Šaško toleruje Kotlára, a o absurdnej kritike súdnych lekárov za používanie majákov. Peter Kováč je človek, ktorý slovenské zdravotníctvo vidí z oboch strán — ako lekár aj ako právnik. Je spoluzakladateľom iniciatívy Lekári nahlas a súdnym lekárom, ktorý denne rieši to, čo väčšina z nás radšej nevidí. V podcaste Ozdravme sme s ním rozobrali tri témy, ktoré ukazujú, v akom stave sa nachádza slovenské zdravotníctvo — od tolerovania medicínskych bludov až po otázku, či si môžeme dovoliť platiť najdrahší liek na svete z verejného poistenia. {{odporucane}} Kováč vysvetlil, prečo iniciatíva Lekári nahlas vznikla — „miera frustrácie niektorých lekárov z toho, čo sa tu deje, presiahla určitú hranicu, ktorá sa dala tolerovať.“ Dianie okolo vládneho splnomocnenca Kotlára označil za čistú katastrofu. Na otázku, čo si myslí o tom, že minister Šaško sa na jednej strane hlási k vede a dá sa zaočkovať proti chrípke, ale zároveň toleruje Kotlára, odpovedal priamo: „Neviem, či je to rešpektovanie vedy, alebo robenie politiky. Keď v politickom záujme tolerujeme medicínske bludy, treba sa ozvať.“ Hlavná téma podcastu sa točila okolo prelomového rozsudku správneho súdu, ktorý zrušil kategorizáciu lieku Zolgensma. Kováč pripomenul prípad Editky z roku 2023, keď rodičia dosiahli úhradu lieku cestou neodkladného opatrenia — nápad, ktorý označil za „z právneho hľadiska doslova geniálny.“ Lenže krajský súd neodkladné opatrenie zrušil, nemocnica zostala s neuplatenou faktúrou a nakoniec rodičia zo zbierky zaplatili 700-tisíc eur. Teraz Dôvera a Union žalovali ministerstvo a správny súd im dal za pravdu. Kováč vysvetlil, čo to znamená v praxi — ak sa rozsudok potvrdí, kategorizácia padne a poisťovne budú musieť od ministerstva vymáhať škodu. A ak to neurobí, „mohlo by dôjsť až k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.“ Pikantná je situácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne — tá by musela žalovať vlastného majiteľa. Podľa našich informácií sa k žalobe nepridala. Kováč otvoril aj zásadnú otázku nákladovej efektivity: „Otázka je, či ten efekt, ktorý to má, stojí za tie peniaze. Tie zdroje sú obmedzené a je otázka, či tie dva milióny nie je možné vynaložiť efektívnejšie na liečbu iných ochorení.“ Upozornil, že lieky na zriedkavé ochorenia sú tak drahé práve preto, že pacientov je málo a náklady na vývoj sa rozložia na malý počet. Ale to neznamená, že otázku efektivity nemáme klásť. {{suvisiace}} V záverečnej časti podcastu Kováč reagoval na kritiku poslanca KDH, ktorý natočil video proti používaniu majákov súdnymi lekármi. To, čo ho podľa vlastných slov „vrcholne dotklo,“ bolo prirovnanie k zneužívaniu majákov tajnou službou. Kováč vysvetlil realitu — v celom Bratislavskom kraji má všetky úmrtia mimo nemocníc na starosti jeden lekár. Štatisticky mimo nemocnice môže denne umierať 10 až 30 ľudí. Keď zosnulý leží na chodníku alebo na diaľnici vznikne kolóna, lekár bez majákov sa tam jednoducho nedostane. A v niektorých lokalitách Slovenska prehliadajúci lekári chodia dokonca s pištoľou — kvôli vlastnej bezpečnosti vo vylúčených komunitách. •       📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla, pretožefrustrácia lekárov z medicínskych bludov presiahla únosnú hranicu •       ⚠️ Minister Šaško sa hlási k vede, ale zároveň tolerujevládneho splnomocnenca Kotlára, ktorý šíri medicínske bludy •       ⚖️ Správny súd zrušil kategorizáciu Zolgensmy —ministerstvo podľa súdu porušilo zákon pri zaradení lieku medzi hradené •       💰 Ak kategorizácia padne, poisťovne by mali odministerstva vymáhať škodu — inak ich manažment riskuje trestný čin •       🏥 Všeobecná zdravotná poisťovňa
• Lekár Nahlas: 5 minút stačí na vytvorenie medicínskeho hoax. Na jeho vyvrátenie nie. 02.04.2026 1h 23min

  Dôvera v lekárov klesá, choroby sa vracajú a väčšina odborníkov mlčí. Piati členovia iniciatívy Lekári nahlas v diskusii Ozdravme o dezinformáciách, autocenzúre a boji, ktorý nemôžu vyhrať sami. Piati lekári z iniciatívy Lekári nahlas diskutovali v bratislavskom Kafe Scherz o klesajúcej dôvere v medicínu, návrate chorôb a o tom, prečo sa väčšina ich kolegov bojí ozvať. Hostami štvrtej verejnej diskusie Ozdravme boli epidemiologička Alexandra Bražinová, radiológ Maroš Rudnay, imunologička a prezidentka ZAP Jaroslava Orosová, lekár a právnik Peter Kováč a pneumologička Katarína Dostálová. Klesajúca dôvera v lekárov a odborníkov Profesorka Bražinová hneď v úvode diskusie poukázala na alarmujúci trend — dôvera verejnosti v odborníkov dlhodobo klesá a pandémia tento proces výrazne urýchlila. Odvolala sa na veľké medzinárodné štúdie, ktoré preukázali priamu súvislosť medzi mierou dôvery v odborníkov a úmrtnosťou počas pandémie. Krajiny s nízkou dôverou vo vládu a vedcov mali merateľne vyššiu úmrtnosť. Slovensko podľa nej patrí práve medzi tie krajiny, kde je dôvera v autority nízka. Ako sama zhrnula: „Tá dôvera je naštrbená a je to dôsledok aj pandémie, ale je to taký pretrvávajúci jav, ktorý začal ešte oveľa skôr." ‍ Nedávny prieskum psychológov zo Slovenskej akadémie vied jej slová len potvrdil. Pacienti s „doktorátom z Googlu" a autocenzúra lekárov Katarína Dostálová opísala realitu, s ktorou sa stretáva denne v ambulancii — pacienti prichádzajú s diagnózami z internetu a priamo kontrolujú lekárove postupy. „Niektorí mi potom povedia už na konci, keď im dávam nález, že išli ste podľa toho, čo mi ChatGPT povedal," povedala Dostálová s tým, že niekedy to paradoxne pomôže pri dodržiavaní liečebného režimu, no častejšie to vedie k frustrácii na oboch stranách. Diskusia sa preniesla aj k autocenzúre medzi lekármi. Dostálová vysvetlila svoju výhodu oproti kolegom zamestnaným vo veľkých zariadeniach: „Mňa nemá kto zháňať v práci za to, čo som povedala." Práve strach z reakcie okolia podľa nej brzdí mnohých kolegov od verejného vystupovania. {{odporucane}} Maroš Rudnay a zlomová skúsenosť s Lekárskym odborovým združením Osobitný priestor v diskusii dostal príbeh Maroša Rudnaya a jeho skúsenosti s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Rudnay, ktorý sa boju s dezinformáciami v medicíne venuje už viac ako trinásť rokov, opísal situáciu, keď boli lekári verejne pranierovaní za vykonávanie štandardných medicínskych výkonov. Obrátil sa na LOZ s očakávaním, že organizácia, ktorá sa prezentuje ako zástupca lekárov, sa za nich postaví. ‍„Z môjho pohľadu k žiadnej reakcii nedošlo. A to bola pre mňa odporná reakcia," povedal Rudnay otvorene. Tento moment označil za zlomový: „V tom momente u mňa klesla akákoľvek dôvera voči nim v čokoľvek." Vzápätí zrušil svoje členstvo a odvtedy sa k organizácii stavia kriticky. Podľa neho nie je možné zastupovať lekárov a zároveň sa na problémy pozerať „skrz nejakú ideologickú optiku." Tento príbeh ilustroval širší problém — keď stavovské organizácie zlyhávajú, lekári strácajú posledný inštitucionálny štít a zostávajú sami. {{suvisiace}} Slovenská lekárska komora pod paľbou kritiky Jednou z najostrejších častí diskusie bola kritika Slovenskej lekárskej komory. Všetci piati hostia sa zhodli, že komora neplní svoju úlohu — nezastáva sa lekárov, nereaguje na šírenie medicínskych bludov vládnym splnomocnencom a jej vedenie vzbudzuje viac otáznikov než dôvery. Jaroslava Orosová to pomenovala priamo: „Tá lekárska komora, ktorá by mala hájiť medicínu založenú na dôkazoch, sa niekoľko rokov díva na to, ako vládny splnomocnenec absolútne popiera vedu a medicínu, a je ticho." ‍Katarína Dostálová aj Orosová zrušili svoje dobrovoľné členstvo po tom, čo bol podľa nich nekorektným spôsobom odvolaný doktor Oravec. Peter Kováč ako právnik porovnal komoru so Slovenskou advokátskou komorou a kontrast bol priepastný — v advokátskej komore podľa neho „človek vie, za čo platí," zatiaľ čo aktivita lekárskej komory sa „cieli
• Patrik Palacka: Rakovina obličky na Slovensku: nové lieky prichádzajú, no stále zaostávame 01.04.2026 30min

  Docent Patrik Palacka vysvetľuje, ako sa diagnostikuje a lieči rakovina obličky, prečo Slovensko zaostáva v dostupnosti moderných liekov a čo znamená nová imunoterapia pre pacientov. Hosťom podcastu Ozdravme je docent Patrik Palacka, onkológ a docent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pre odbor onkológia. Patrí medzi popredných slovenských odborníkov na liečbu nádorových ochorení, vrátane rakoviny obličky. V rozhovore otvorene hovorí o tom, kde sa slovenská onkológia nachádza, čo sa v posledných rokoch zmenilo a kde nás ešte čakajú výzvy. Diagnostika a príznaky Rakovina obličky je zákerná predovšetkým preto, že dlho neprezrádza svoju prítomnosť. Viac ako polovica pacientov sa o nádore dozvie úplne náhodne — napríklad pri ultrazvuku brucha, ktorý lekár indikoval z celkom iného dôvodu. Najčastejším príznakom, ak sa vôbec objaví, je krv v moči. Tá však môže súvisieť aj s infekciami či močovými kameňmi, preto sa na rakovinu nepomyslí hneď. Hmatateľný nádor v brušnej oblasti sa vyskytuje už len pri lokálne pokročilej chorobe, čo sa týka približne 15 percent pacientov. Medián veku pri diagnóze je 64 rokov a muži sú postihnutí dvakrát častejšie ako ženy. {{odporucane}} Prevencia a preventívne prehliadky Hoci cielený skríning na rakovinu obličky neexistuje, rizikové faktory sú dobre známe — fajčenie, obezita, hypertenzia a profesionálna expozícia škodlivým látkam. Docent Palacka zdôrazňuje obrovský význam preventívnych prehliadok u všeobecného lekára. Práve bežný rozbor moču dokáže odhaliť mikroskopickú krv, ktorá vedie k ďalším vyšetreniam a včasnému záchytu. Uvádza konkrétny prípad 39-ročného muža, ktorému preventívna prehliadka odhalila rakovinu močového mechúra v úplne včasnom štádiu — bez akýchkoľvek príznakov. Prevencia zachraňuje životy. {{suvisiace}} Revolúcia v liečbe Za posledných 25 rokov sa liečba metastatickej rakoviny obličky zmenila dramaticky. Okolo roku 2000 pacienti s pokročilou chorobou prežívali v mediáne jeden rok. S príchodom tyrozínkinázových inhibítorov v rokoch 2005–2006 sa prežívanie zdvojnásobilo. Skutočný zlom priniesla kombinovaná imunoterapia, vďaka ktorej sa medián prežívania posunul na takmer päť rokov. Ešte pôsobivejšie je, že kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi dokáže úplne vyliečiť až 17 percent pacientov s metastatickým ochorením. Nejde teda už len o predlžovanie života, ale o reálnu šancu na kompletné uzdravenie — čo bolo ešte pred dvoma desaťročiami nepredstaviteľné. Dostupnosť liekov na Slovensku Napriek pokrokom vo svete Slovensko v dostupnosti moderných liekov na rakovinu obličky výrazne zaostáva. Do konca marca 2025 sme podľa docenta Palacku patrili „takmer na chvost Európskej únie." Od 1. apríla sa situácia čiastočne zlepšuje kategorizáciou kombinovanej imunoterapie, no stále chýba kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi, ktorá je v Česku štandardom. Problematická je aj druhá línia liečby — keď prvá línia prestane fungovať, lekári sa musia vracať k dvadsať rokov starým liekom. Hlavnou prekážkou podľa Palacku nie je medicína, ale financie a zdĺhavý kategorizačný proces. 🔬 Ako vzniká rakovina obličky a prečo je jej diagnostika taká náročná 🩸 Krv v moči ako najčastejší príznak, ktorý by ste nemali ignorovať 📊 Incidencia na Slovensku — sme nad priemerom EÚ, ale dáta sú zastaralé 🚭 Prevencia: fajčenie, obezita a hypertenzia ako hlavné rizikové faktory 🏥 Prečo sú preventívne prehliadky u všeobecného lekára také dôležité 💊 Revolúcia v liečbe — od jedného roka prežívania k piatim za 25 rokov ✅ Imunoterapia dokáže úplne vyliečiť až 17 % pacientov s metastázami 🇸🇰 Dostupnosť liekov na Slovensku a porovnanie s Českou republikou ⏳ Prečo nám v kategorizácii liekov trvá tak dlho a čo bráni pokroku 🔮 Budúcnosť liečby — vyliečime viac pacientov, ale univerzálny liek zatiaľ neexistuje