JOJ History

ตอน

• 
  SNP: Rozhlasák s fotoaparátom 29.08.2026 37นาที

  Mal 21 rokov, keď vypuklo Slovenské národné povstanie. Ján Lukášik bol vojakom, pracoval pre Slobodný slovenský vysielač, podieľal sa na vydávaní časopisu Mor ho a počas ústupu do hôr fotografoval ľudí aj udalosti, ktorých svedectvo dnes poznáme z historických archívov. Medzi jeho zábermi sú aj fotografie Frontového divadla či Andreja Bagara. Jeho meno však pri stovkách fotografií desaťročia chýbalo. Až jeho syn začal postupne odhaľovať príbeh muža, ktorého poznal predovšetkým ako svojho otca.
• 
  TRINÁSŤ MUŽOV Z POVAŽIA BOJOVALO V RAF. ICH OSUDY BY VYDALI NA NIEKOĽKO FILMOV. 10.08.2026 28นาที

  Vypátrali osudy trinástich mužov z okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava, ktorí počas druhej svetovej vojny slúžili v britskom Royal Air Force. V História podcaste Antónia Šaradinová a Pavol Vitko rozprávajú o dvojročnom pátraní, ktoré ich priviedlo k výnimočným ľudským príbehom. Dozviete sa o letcovi, ktorý zahynul pri svojom 31. bojovom lete, o mladíkovi, ktorý utiekol z väzenia len preto, aby sa dostal do prvej línie, aj o vojnovom hrdinovi, ktorému po roku 1948 vzali hodnosť, kariéru aj možnosť slúžiť vlasti. Tri príbehy z trinástich, ktoré dokazujú, že aj malé regióny ukrývajú veľké dejiny. Sú to príbehy odvahy, obetí a ľudí, ktorých osudy by vydali na niekoľko filmov.
• 
  Janina Lewandowska 16.07.2026 23นาที

  Keď sa povie Katyň, väčšina z nás si predstaví tisíce poľských dôstojníkov. Len málokto však vie, že medzi obeťami bola aj jedna žena. Janina Lewandowská mala byť klaviristkou. Namiesto toho si zamilovala lietanie. Ako prvá žena v Európe skočila padákom z výšky 5000 metrov – v čase, keď bola obloha výsadou mužov. Bola pilotkou, výsadkárkou a dcérou významného poľského generála. Prečo sa o nej celé desaťročia takmer nehovorilo? Ako sa jej osud navždy spojil s Katyňou? A prečo je jej príbeh dodnes taký výnimočný? 🎧 V novom podcaste JOJHistory sa s bádateľkou a bývalou výsadkárkou Svetlanou Tomanovou rozprávame o žene, ktorá predbehla svoju dobu, no napriek tomu sa na ňu takmer zabudlo.
• 
  Ako fungovali arizácie na Slovensku? 20.05.2026 36นาที

  Pred 60 rokmi získal československý film Obchod na korze Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Na prvý pohľad je to komorný príbeh z malého mesta. V skutočnosti však zachytáva jednu z najväčších krívd vojnového Slovenska – arizáciu. Obyčajný človek sa v ňom dostane k obchodu starej vdovy. Nie preto, že by bol schopnejší. Nie preto, že by si to zaslúžil. Ale preto, že mal správne kontakty a správnych príbuzných. A presne tak fungovala arizácia aj v realite. Štát pripravil Židov o možnosť podnikať a ich majetok následne prevádzal na nových majiteľov. Často rozhodovali známosti, lojalita k režimu či obyčajná chamtivosť. Koľko obchodov, dielní a firiem takto zmenilo majiteľov? Kto na arizáciách profitoval? A ako fungoval systém, ktorý z diskriminácie urobil legálnu krádež? O arizáciách na Slovensku hovorí historik Ján Hlavinka.  
• 
  Máriu Janšákovú odviedli od chorého syna. Skončila v ľudáckom „prevýchovnom“ tábore v Ilave 20.04.2026 39นาที

  Jedného večera roku 1939 odviedli Máriu Janšákovú z domu, kde sa starala o chorého syna. Myslela si, že ide len na krátky výsluch, no namiesto toho skončila vo väzbe a neskôr v zaisťovacom tábore v Ilave. Bez súdu, bez jasného obvinenia a bez informácie, ako dlho tam zostane. Jej prípad ukazuje, ako fungoval represívny systém vojnového Slovenského štátu. Ilava nebola klasickým väzením, ale miestom, kde sa ľudia ocitli na základe rozhodnutia úradov. Väzni žili v izolácii, bez kontaktu s rodinou a bez základných práv. Príbeh Márie Janšákovej odhaľuje aj to, ako režim využíval tlak na rodiny a blízkych. Podcast s historičkou Marínou Zavackou približuje nielen jej osud, ale aj širší obraz fungovania tohto tábora. Ako fungoval systém, v ktorom človek skončil vo väzbe bez súdu a bez rozsudku? Prečo odviedli Máriu Janšákovú priamo z domu – a čo jej vlastne kládli za vinu? Prečo sa z Ilavy stal nástroj zastrašovania celej spoločnosti? Kto všetko sa do tábora dostával – len politickí odporcovia alebo aj „obyčajní“ ľudia? Ako sa dalo zneužiť udanie či osobný konflikt na to, aby niekto skončil za mrežami? Aké podmienky čakali väzňov a prečo bola izolácia taká účinná? Ako väznenie jedného človeka ovplyvnilo jeho rodinu a každodenný život doma? Prečo sa ľudia po prepustení báli hovoriť o tom, čo zažili? Ako sa príbeh Márie Janšákovej podarilo zachytiť a prečo sa naň tak dlho zabúdalo? Prečo je dnes dôležité tieto príbehy znovu pripomínať?
• 
  V 6 rokoch v Bergen-Belsene 15.04.2026 57นาที

  Ako vyzerá svet, keď máte šesť rokov a ocitnete sa v koncentračnom tábore? Pavel Kučera prežil Bergen-Belsen ako malé dieťa. Dodnes hovorí, že prežil aj vďaka svojej mame – tej, ktorá mu aj v najväčšom strachu dokázala dať pocit bezpečia, nádeje a istoty.
• 
  Príbeh Oskara Bubeňa 12.12.2025 35นาที

  12.12.1944, bývalé povstalecké letisko Krtičná. Členovia Einsatzkommanda 14 privádzajú zaistených ľudí. Je medzi nimi aj 7-ročný chlapček. Všetkých ich postupne zastrelia a nahádžu do hromadného hrobu. Na strane vrahov stojí aj bývalý povstalec, 21-ročný Oskar Bubeň. Oficiálne slúži v jednotke ako šofér. Po vojne sa však prizná k vražde dvoch z týchto popravených ľudí. Neskôr svoju výpoveď odvolá.  Práve o ňom, o jeho osude, o tom, čo vieme a nevieme, a prečo je dôležité túto tému otvárať, sme sa v History podcaste rozprávali s historikom, ktorý sa dlhodobo venuje obdobiu SNP, represáliám a povojnovému vyrovnávaniu sa s minulosťou, Jánom Hlavinkom, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV. 
• 
  Nenechali sa zlomiť 17.11.2025 35นาที

  Nenechali sa zlomiť – to je názov knihy novinárky Sone Gyarfášovej, ktorá sa venuje zaznamenávaniu osudov ľudí prenasledovaných počas období neslobody v rokoch 1939-45 a 1948-1989.  Pozná ich desiatky. 21 z nich spracovala v silnej knihe – v knihe výpovedí ľudí, ktorí sa stali politickými väzňami. Vypočujte si History podcast o ľuďoch, ktorých nezlomila nespravodlivosť, ponižovanie, ani roky vo väzení.   
• 
  Najúspešnejšia gymnastka 22.10.2025 38นาที

  Je držiteľkou dvoch olympijských medailí a najúspešnejšou slovenskou gymnastkou. No keďsa narodila, nikto by jej športovú kariéru nepredpovedal. Vyzeralo to totiž, že možno nebudevedieť ani chodiť.Dnes je to síce len spomienka, no nebyť jej otca a jeho tvrdohlavosti a odhodlanosti,Marianna Némethová Krajčírová by nebola Slovenskou gymnastkou 20. storočia (ocenenieudelené v roku 2016) ani Vyhlásená za Športovú legendu Slovenska, a nebola by ani družičkou nasvadbe Very Čáslavskej, po ktorej sa stala kapitánkou československého gymnastickéhodružstva.
• 
  História osobných dokladov 18.10.2025 26นาที

  Každý z nás má v peňaženke aspoň jeden osobný doklad – no len málokto sa zamýšľa nad tým, aký dlhý a pestrý príbeh sa za nimi skrýva. Na čo slúžili vandrovné knižky? Ako vyzeral prvý občiansky preukaz? Aké rôzne informácie sa do osobných dokladov kedysi zapisovali? Čo sú tzv. Nansenove pasy?O téme osobných dokladov a iných verejných listín sa v History podcaste zhovárame s Máriou Mrížovou, riaditeľkou odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR.
• 
  Cesta ku chlebu 16.10.2025 36นาที

  Hoci sa chlieb dnes považuje za symbol slovenskej tradície a pohostinnosti – spomeňme len vítanie hostí chlebom a soľou – jeho história u nás je pomerne mladá. Ešte pred rozšírením pečenia chleba tvorili základ stravy rôzne obilné kaše a placky. V tejto epizóde History podcastu sa s spolu s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou pozrieme na to, ako a kedy sa chlieb stal bežnou súčasťou nášho jedálneho lístka a čo jedli naši predkovia pred ním. 
• 
  Slovensko a vojna proti Poľsku 10.10.2025 37นาที

  Začiatok 2. svetovej vojny sa najčastejšie opisuje ako útok nacistického Nemecka na Poľsko. Málokedy k tomu u nás dodáme – nacistického Nemecka a slovenských jednotiek. Šlo o slovenskú poľnú armádu Bernolák, pod velením Ferdinanda Čatloša, pod ktorého spadali tri pešie divízie - Jánošík, Škultéty a Rázus, ako aj formujúca sa Rýchla skupina.  Slováci obsadili dediny, ktoré považovali za svoje o ktoré prišli po Versaillskej zmluve, či Mníchovskej dohode. No nezastavili sa iba tam. Prenikli hlbšie do vnútrozemia a obsadili dokonca Zakopané. Nakoniec nám ho ale Hitler nedal. Prečo, ako to celé prebiehalo a čo samotnému útoku a zapojeniu sa slovenských jednotiek do neho predchádzalo, sme sa v History podcaste rozprávali s historikom Igorom Bakom z Vojenského historického ústavu.  
• 
  Zánik Rímskej ríše 18.07.2025 32นาที

  Rímska ríša – najväčší štátny útvar staroveku. Dala nám mnohé objavy a vymoženosti, ktoré používame dodnes. Siahala od Británie smerom k severnej Afrike a od Atlantického oceánu k Perzskému zálivu. Čo sa vlastne stalo, že toto impérium zaniklo? Aké sú hlavné príčiny a ako dlho to v skutočnosti trvalo? Ako to pocítili jej obyvatelia? Malo na to nejaký vplyv, viacerí známi vojvodcovia Rímskej ríše boli pôvodom Germáni? V History podcaste hovoríme s archeológom Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV. 
• 
  Návraty z vojny 04.07.2025 32นาที

  2. svetová vojna sa v máji 1945 definitívne skončila. Čo to ale znamenalo pre tých, ktoríboli odvlečení alebo bojovali, či už v armáde alebo ako partizáni? Čo našli alebo aj nenašli, keď sa vracali domov? Akého privítania sa im dostalo?O tejto téme sa Veronika Homolová Tóthová v History podcaste rozpráva s publicistom Pavlom Vitkom. 
• 
  Mníchovská dohoda z pohľadu Britov 20.06.2025 22นาที

  Mníchovskú dohodu vnímalo Československo ako zradu. Čechy a Morava prišli takmer o 30 % svojho územia, na ktorom žilo dovtedy 34% obyvateľstva. Nemecku pripadli časti republiky, kde bolo aj množstvo hospodársky dôležitých podnikov a železničných uzlov. Z Mníchovskej dohody vyplynula aj tzv. Viedenská arbitráž, v ktorej si zasa na celý juh Slovenska a celú Podkarpatskú Rus nárokovalo Maďarsko. Ako ale obdobie pred Mníchovskou dohodou a po nej vnímali vo Veľkej Británii? Aké boli vzťahy Veľkej Británie a Československa pred rokom 1938? Prečo bolo Československo považované u Britov za exotickú krajinu? V čom sa britskí politici mýlili pri odhade Adolfa Hitlera a Benita Mussoliniho? Čo bolo pre vtedajšiu britskú spoločnosť takým strašiakom, že väčšina ľudí podporovala podpis Mníchovskej dohody? Prečo niekoľko desiatok bežných Britov prišlo po podpise Mníchovskej dohody pomáhať ľuďom do Československa? Pozvanie do History podcastu prijal veľvyslanec Veľkej Británie na Slovensku a vyštudovaný historik, Nigel Baker.  
• 
  Tragédia Lidíc 10.06.2025 38นาที

  10. jún 1942 - deň navždy spojený s tragédiou obce Lidice.  Prečo si nacisti vybrali práve ju, keďže s ňou parašutisti Gabčík a Kubiš, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha, nemali nič spoločné?  Aké boli osudy obyvateľov obce?  Prečo sa nacisti prepočítali, keď si z ničenia obce urobili filmový záznam a premietali ho?  Ako vyzerala vlna solidarity, ktorá sa po zničení Lidíc zdvihla na celom svete?  Prečo rodičia najmä v španielsky hovoriacich krajinách dávali svojim dcéram meno Lidice?  Hosťom History podcastu je vojenský historik a riaditeľ Pamätníka Lidice, Dr. Eduard Stehlík.  Budeme s ním hovoriť aj o tom, ako vníma to, že zodpovednosť za tragédiu Lidíc sa stále pripisuje parašutistom, či československej exilovej vláde. 
• 
  Slovensko na strane víťazov 09.05.2025 22นาที

  Ľudácka Slovenská republika, ktorá vznikla 14. marca 1939 bola počas vojny na strane nacistického Nemecka. Ako je teda možné, že sme po nej boli na strane víťazov a nie porazených? Čo nám k tomu dopomohlo a aké boli postoje západných spojencov k tejto téme? Hovoríme o tom v History podcaste s Martinom Poschom z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.
• 
  Posledné týždne vojny 08.05.2025 37นาที

  Čo sa dialo na Slovensku počas posledných mesiacov vojny a bezprostredne po jej skončení? Ako vyzerala každodennosť, boj o prežitie, oslobodenie a návrat k mieru? Ako sa spoločnosť vysporiadala s kolaborantmi bývalého režimu? A chcela sa vôbec vysporiadať? V History podcaste o tom hovoríme s historikom Mariánom Uhrínom, riaditeľom Múzea SNP v Banskej Bystrici.
• 
  Milan Rastislav Štefánik z fondov Slovenského národného archívu 05.05.2025 34นาที

  Milan Rastislav Štefánik – čo nám o ňom hovoria jeho poznámky, denníky, fotografie, či dokumenty z jeho ciest? Aká bola po nečakanej tragickej smrti jeho pozostalosť? Časť z nej spravuje Slovenské národné múzeum, ktoré z nich urobilo zaujímavý výber a zostavilo z nich knihu: Veľký malý muž – Milan Rastislav Štefánik. Pozvanie do History podcastu prijali jej autorky a zostavovateľky Miriam Kuzmíková a Erika Javošová.
• 
  Ako učit dejepis zaujímavo 16.04.2025 36นาที

  Je učiteľom dejepisu a nemčiny. Svojím žiakom na hodinách nehovorí len o veľkých dejinách, ale učí ich aj tie miestne – čo sa dialo v meste, kde žijú a jeho okolí. A najviac sa zaoberá obdobím našich dejín, ktorému sa mnohí radšej vyhýbajú – druhej svetovej vojne, holokaustu a slovenským židom spod Tatier. Spolu so žiakmi znovuobjavili zabudnuté osudy obetí, vyčistili židovské cintoríny, píšu stredoškolské práce, s ktorými vyhrávajú súťaže zamerané na históriu. Hosťom History podcastu je Vladimír Andráš.