TREND.sk

Šesť mesiacov na zmenu, ktorú nemožno ignorovať WE KNOW HOW 02.06.2026 17dk

Povinná elektronická fakturácia zasiahne od začiatku budúceho roka prakticky každý podnik na Slovensku. Zostáva polroka na prípravu, ako od budúceho roka fungovať s e-faktúrou E-faktúra nie je „pdf poslané emailom". Je to štruktúrovaný elektronický dokument vo formáte XML, vytvorený podľa európskej normy, ktorý umožňuje automatizované spracovanie v informačných systémoch. Povinnosť vystavovať e-faktúru sa od 1. januára 2027 vzťahuje na všetkých tuzemských platiteľov DPH pri transakciách s inými tuzemskými podnikateľmi, nezdaniteľnými právnickými osobami alebo orgánmi verejnej moci. No povinnosť prijímať e-faktúru je omnoho širšia — dotkne sa všetkých tuzemských zdaniteľných osôb vrátane živnostníkov, advokátov, notárov či prenajímateľov nehnuteľností, hoci sami platiteľmi DPH nie sú. „Táto prijímacia povinnosť je rovnako dôležitá ako povinnosť vystavenia e-faktúry, keďže sa týka oveľa širšieho okruhu osôb," upozorňuje Veronika Chválová Rajnohová, senior daňová manažérka z TPA Slovakia. Kľúčovým prvkom celého systému je takzvaný digitálny poštár — certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, prostredníctvom ktorého sa e-faktúry odosielajú, prijímajú a zároveň v reálnom čase oznamujú Finančnej správe SR. „Pri výbere digitálneho poštára je dôležité zamerať sa na spoľahlivosť a technické možnosti riešenia. Ak s ním nebudete spokojní, môžete ho kedykoľvek vymeniť," hovorí Miroslava Kvočáková, senior účtovná manažérka TPA Slovakia. Zoznam certifikovaných poskytovateľov priebežne zverejňuje finančná správa na svojom webe. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

LUKÁŠ KOVANDA: Európa a energie pod tlakom. Ubráni sa hotovosť? 01.06.2026 32dk

Ceny energií, letecké palivo, čpavok, hélium — suroviny, bez ktorých sa moderná ekonomika nezaobíde, sú opäť pod tlakom. Americko-izraelský útok na Irán a následné komplikácie na Blízkom východe rozhýbali ceny energií. Niektorým leteckým spoločnostiam môžu v tomto období začať dochádzať zásoby paliva. Problém je však hlbší. Európa si komplikuje prístup k lacnejším energiám. Výsledok? Priemysel odchádza do Ázie a USA. Nemecko deindustrializuje. Nemecký kancelár Friedrich Merz bol vypískaný odbormi, sám priznal zlyhanie v modernizácii krajiny. Chystá škrty v sociálnom systéme aj dôchodkoch. Podľa ekonóma Lukáša Kovandu, hlavného ekonóma Trinity Bank. ide len o riešenie následkov, nie podstaty problému a Európa môže už o pár rokov vyzerať úplne inak ako dnes. A hotovosť? Tá je ohrozená viac, než si mnohí uvedomujú. Podľa ekonóma digitálne euro a akékoľvek iné digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) nie sú o pohodlí — je to prvý krok k zrušeniu hotovosti. Bez nej môžu centrálne banky nastaviť výrazné záporné úroky. Ako sa pozerá na zakotvenie práva na hotovosť vo Švajčiarsku, aj na Slovensku a ako investovať, aby pre vás pracoval čas. Viac sa dozviete v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Záujem o investovanie rastie. Slováci však často preskakujú základné pravidlá TRENDY V BIZNISE 29.05.2026 28dk

Slováci čoraz viac investujú cez aplikácie a sociálne siete. Podľa Františka Michalovicha z ARTS Asset Management však mnohí podceňujú riziko a nie sú pripravení na väčší prepad trhov Slováci stále prechádzajú „investičnou evolúciou“. Pribúda síce počet ľudí, ktorí investujú samostatne cez mobilné aplikácie či online platformy, no často im chýbajú základné skúsenosti aj pochopenie rizika. „Sme v období, keď si veľa ľudí myslí, že investovaniu už rozumejú, pretože trhy dlhodobo rastú. Skutočný problém nastane až vtedy, keď príde dlhší prepad a investor uvidí na účte mínus tridsať alebo mínus päťdesiat percent,“ hovorí František Michalovich, Head of Sales pre Česko a Slovensko zo spoločnosti ARTS Asset Management. Podľa neho mladšia generácia investorov nezažila skutočnú finančnú krízu na vlastných peniazoch. Výkyvy posledných rokov sa síce prejavili nervozitou na trhoch, no poklesy boli krátkodobé a nasledovalo rýchle zotavenie. Aj preto sú investori ochotnejší podstupovať vyššie riziko, najmä v technologických akciách či kryptomenách. Mnohí investori robia chybu už pri samotnom nastavení portfólia. „Ľudia si myslia, že investujú do široko diverzifikovaného indexu, no v skutočnosti dávajú veľkú časť peňazí do jedného sektora. To už nie je diverzifikácia, ale koncentrované riziko,“ upozorňuje F. Michalovich. Za najväčší problém považuje absenciu finančných rezerv. Mnohí podľa neho preskakujú základnú finančnú gramotnosť a okamžite vstupujú do rizikových investícií. „Rezerva je štartovacia pozícia. Bez nej by človek ani nemal začať investovať. Keď príde nečakaný výdavok alebo strata práce, investor je nútený vyberať peniaze v nevhodnom čase.“ Kritický je aj voči ilúzii jednoduchého a rýchleho zbohatnutia, ktorú podporujú sociálne siete. Podľa neho mnohí nfluenceri často ponúkajú univerzálne návody bez ohľadu na individuálnu situáciu investorov. „Každý má inú toleranciu rizika, iný horizont a inú sumu peňazí. To, čo funguje jednému človeku, nemusí fungovať druhému.“ Za dôležitý faktor považuje aj reguláciu finančného trhu. Investor by si podľa neho mal vždy overiť, či platforma alebo produkt podlieha dohľadu regulátora. „Ak mi niekto sľubuje garantované výnosy alebo neprimerane vysoké zhodnotenie, je to veľký varovný signál.“ F. Michalovich zároveň tvrdí, že Slováci často prechádzajú z jedného extrému do druhého. Na jednej strane držia úspory iba na účtoch, na druhej strane investujú všetko do kryptomien alebo špekulatívnych titulov. Inšpiráciu vidí v Rakúsku, kde sú investori konzervatívnejší a investujú dlhodobo. „Rakúšanovi stačí päť či šesť percent ročne, pretože investuje pokojne šesťdesiat rokov. U nás sa za dlhodobého investora považuje človek, ktorý investuje dvadsať rokov. Potom prirodzene rastie tlak na rýchle a rizikové výnosy,“ vysvetľuje. Viac sa dozviete v podcaste.

Erózia zamestnanosti je eróziou štátu. Robot daň z príjmu nezaplatí 29.05.2026 27dk

Economist prirovnal ľudí v ére umelej inteligencie ku koňom po nástupe automobilov. Nie je to sci-fi, ale logika, ktorú už nahlas vyslovujú šéfovia veľkých bánk a technologických firiem. Menej ľudí, viac kapitálu. Menšia pridaná hodnota človeka, väčšia hodnota stroja. Slovensko je v tejto situácii obzvlášť zraniteľné cez závislosť od manuálnej práce s nízkou pridanou hodnotou, má štvrtý najvyšší odvod v Európe a vyše 50 percent štátnych príjmov stojí na zdaňovaní práce. Keď práce bude menej, štátna pokladnica to pocíti skôr, ako si ktokoľvek pripúšťa. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo to nie je len téma vzdialených technologických gigantov, ale skorá hrozba pre slovenský rozpočet, dôchodkový systém aj každodenný život.

TIBOR GREGOR: Budú z fabrík múzeá? Mení sa Európa na skanzen priemyslu UMENIE BIZNISU 24.05.2026 31dk

Podiel EÚ na svetovom obchode klesol medzi rokmi 2005 a 2023 zo 17 na 14 percent, zatiaľ čo Čína sa za rovnaké obdobie vyšvihla z 9 na 17 percent. Výrobné náklady v EÚ sú oproti Číne pri hliníku vyššie o 113 percent, pri čpavku takmer o 100 percent a pri batériách o 50 percent. „Európa nevyrobí ani jeden elektromobil bez Číny, lebo kovy vzácnych zemín Európska únia nemá. Bez ocele, bez hliníka nevyrobíme vôbec nič,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Slovenský priemysel neohrozuje len kríza v Hormuze. ale aj drahé energie, Green Deal a domáce ekonomické výzvy Problémy v Hormuzskom prielive sa postupne prejavia v cenách energií, hnojív aj viacerých surovín. Je to však len jedna z vrstiev krízy, ktorej čelí európsky, aj slovenský priemysel. Tibor Gregor hovorí, prečo sa bez zásadných zmien v energetike, daňovej politike a myslení vlády aj Bruselu situácia nezlepší. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor: https://www.youtube.com/watch?v=PLeM8go6Krc&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=10

Prečo sú byty v Bratislave také drahé? 22.05.2026 18dk

Prečo sú byty v Bratislave také drahé? by TREND.sk

Kyberbezpečnosť a biznis stratégia. V hre sú dáta aj reputácia firmy TRENDY V BIZNISE 22.05.2026 29dk

Firmy čoraz lepšie chápu, že ochrana dát nie je luxus, je to existenčná otázka. O tom, ako sa zmenil prístup slovenských podnikov ku kybernetickej bezpečnosti a čo robí z firmy ľahkú korisť pre útočníkov, hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT spoločnosti IXPERTA Ešte pred niekoľkými rokmi bola kyberbezpečnosť vnímaná ako nákladová položka, ktorá zaujíma výhradne IT oddelenie. V súčasnosti sa vnímanie zásadne mení. Manažéri a majitelia firiem si uvedomujú, že digitálny priestor je miestom, kde sídli skutočná hodnota ich podnikov — dáta, procesy, reputácia. A práve tam striehnu najväčšie hrozby. „Ako si každý uvedomuje, že potrebujeme mať zámok na dverách alebo plot okolo výrobného podniku, tak dnes už ide o to, že si chránim svoje hodnoty vo firme nielen plotom, ale aj ochranou kybernetického priestoru," hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT, ktorý zodpovedá za strategické smerovanie riešení v oblasti IT v spoločnosti IXPERTA. Jedným z najväčších a podceňovaných rizík sú dodávateľské reťazce. „Útok na Jaguar Land Rover v roku 2025 dokázal fabriku vyradiť na niekoľko týždňov a straty sa pohybovali v jednotkách miliárd eur — a nebolo to spôsobené samotnou firmou, ale dodávateľským reťazcom,“ upozorňuje A. Kavický s tým, že prepojenie sietí, zariadení a partnerov znamená, že jedno slabé miesto môže ohroziť celý ekosystém. Keď sa ráno zamestnanci dostavia do práce a zistia, že dáta sú preč, nastáva chaos. Obnova môže trvať hodiny, dni, niekedy týždne. Práve preto A. Kavický prirovnáva prípravu na kybernetický útok k požiarnym cvičeniam: „Pravdepodobnosť požiaru je dnes podstatne nižšia ako pravdepodobnosť kybernetického útoku, a napriek tomu sa na takúto situáciu nepripravujeme." Odpoveďou na túto medzeru je platforma, ktorú IXPERTA vyvíjala v spolupráci s Európskym centrom pre kybernetickú bezpečnosť, univerzitami a poprednými výrobcami bezpečnostných riešení. Naším cieľom je zálohu nielen mať, ale mať ju bezpečnú a použiteľnú," vysvetľuje A. Kavický. Pre malé a stredné podniky nemusí znamenať kybernetická ochrana vybudovanie vlastného tímu bezpečnostných špecialistov. „Veľké firmy, ako sú banky, investujú do bezpečnosti milióny eur a zamestnávajú desiatky ľudí. Malá firma si to nemôže dovoliť a ani to nedáva zmysel," hovorí A. Kavický. Riešením je spolupráca s dôveryhodným externým partnerom — avšak s jasne nastavenými zmluvnými podmienkami, právomocami aj zodpovednosťou. Kyberbezpečnosť nie je jednorazová investícia s jasným koncom. Je to nepretržitý proces. „Mať bezpečnosť nie je cieľ. To je dlhodobá cesta. Keď na tú cestu raz nastúpime, nemali by sme z nej nikdy vystúpiť," uzatvára A. Kavický. Viac podrobností v podcaste.

TRENDY V BIZNISE: Vaše heslo prelomia za sekundy. Ako Slováci hazardujú s financiami 18.05.2026 23dk

Väčšina Slovákov si myslí, že vie chrániť svoje financie v digitálnom svete. No realita hovorí niečo iné Prieskum agentúry Focus pre mBank priniesol znepokojivé zistenia. Hoci väčšina Slovákov verí vo vlastnú digitálnu bezpečnosť, často zlyháva pri heslách a nedokáže včas odhaliť podvodné správanie. „Ľudia si zľahčujú prácu – nechce sa im vymýšľať zložité heslá, takže zvolia radšej nejaké jednoduchšie, ktoré si dobre zapamätajú a rýchlo zadajú. A tam môže dochádzať k rozporu," vysvetľuje Tomáš Mika, etický hacker a expert na kybernetickú bezpečnosť mBank. Podrobnejšie vysvetlil, aká môže byť cena za pohodlnosť. Heslo so šiestimi znakmi, aj keď obsahuje malé a veľké písmená, číslice a špeciálne znaky, prelomil na bežnom počítači za sekundy. Pri sedemznakovom to už trvalo desiatky minút. A pri jedenástich znakoch sa odhadovaný čas prelomenia vyšplhal dokonca na stovky rokov. Viac informácií sa dozviete v podcaste.

JÁN KASPER: Prečo Európa zaostáva? Problém nie sú regulácie, ale myslenie 15.05.2026 35dk

Podnikateľ a investor Ján Kasper o tom, prečo starý kontinent zaostáva za USA aj Áziou — a kde sa v ére umelej inteligencie skrývajú najväčšie príležitosti. Európa má talent. Má kapitál. Má univerzity, infraštruktúru aj stáročia priemyselnej tradície. A predsa — keď príde reč na startupy, jednorožce a prelomové inovácie, prehráva. Keď analytici porovnávajú Európu so Spojenými štátmi, najčastejšie ukazujú prstom na reguláciu. Príliš veľa pravidiel, príliš veľa byrokracie — a preto vraj technologické firmy radšej rastú za oceánom. Investor Ján Kasper však tento argument odmieta. „S reguláciou to nemá nič spoločné. Skutočný rozdiel leží oveľa hlbšie — v nastavení mysle a vo vzťahu k riziku.“ Ján Kasper v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, že Európa netrpí nedostatkom schopných ľudí, ale nedostatkom vizionárov — tých, ktorí myslia globálne. Spojené štáty nie sú náhodou srdcom startupového vesmíru. J. Kasper vysvetľuje, že kapitál prirodzene tečie tam, kde už existuje vyspelý ekosystém. Podnikateľ, ktorý nedávno získal Krištáľové krídlo, hovorí, do ktorých sektorov by dnes neinvestoval — a naopak, kde vidí najväčší potenciál v ére AI. Viac sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=aN5wY0BuR7A&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=7&t=11s

TRENDY V BIZNISE: Deglobalizácia, demografia a AI prepisujú realitný trh. Tehla zostáva ako kotva 15.05.2026 30dk

Realitný trh vstupuje do novej fázy. Vladimír Bolek, člen predstavenstva IAD Investments a portfólio manažér Prvého realitného fondu vysvetľuje, ako sa mení kancelársky segment a logistika dobýva stredoeurópske portfóliá a kde sú ďalšie skryté príležitosti- Roky 2022 a 2023 boli pre realitný trh náročnou skúškou. Rastúce úrokové sadzby, na ktoré je sektor mimoriadne citlivý, spomalili obchody a ochladili investorské nadšenie. Situácia sa však mení. „Trh sa dostal do fázy stabilizácie. Objem transakcií rastie a je viditeľný návrat investorov,“ uviedol Vladimír Bolek, člen predstavenstva IAD Investments a portfólio manažér Prvého realitného fondu. Podľa neho neprešiel žiadny segment takou zásadnou premenou ako kancelárske priestory. Pandémia covidu odštartovala vlnu práce z domu, firmy sa vracajú do kancelárií, no očakávajú iný typ prostredia než pred rokom 2020. Zo sto štvorcových metrov sa postupne stáva priestor doplnený o oddychové zóny a flexibilnejšie nájomné vzťahy. Výrazný posun zaznamenala aj logistika. Pred pätnástimi rokmi išlo o okrajový segment, v súčasnosti predstavuje plnohodnotnú investičnú kategóriu, bez ktorej si vyvážené portfólio komerčných nehnuteľností nemožno predstaviť. Deglobalizačné tendencie po pandémii, relokácia výroby a zmena zásobovacích trás vytvárajú pre stredoeurópske krajiny unikátnu príležitosť. Až 85 percent domácej produkcie smeruje na export do Európskej únie, čo priamo podporuje dopyt po skladových kapacitách. „Logistika bola pred 15 rokmi možno také škaredé kačiatko. Dnes je plnohodnotný investičný segment, porovnateľný s kanceláriami,“ uviedol Vladimír Bolek. Viac informácií sa dozviete vo videorozhovore. Upozornenie. Tento materiál je marketingovým oznámením. Skôr ako urobíte akékoľvek investičné rozhodnutie, pozrite si predajný prospekt, štatút a dokument s kľúčovými informáciami pre investorov fondu Prvý realitný fond spravovaného IAD Investments, správ. spol., a.s. (ďalej len „IAD“) v slovenskom jazyku v sídle IAD, na predajných miestach, v sídle depozitára alebo na www.iad.sk. Pre viac informácií sa obráťte na svojho finančného sprostredkovateľa alebo na www.iad.sk. Hodnota investície do podielového fondu sa môže aj znižovať a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej sumy. S investíciou do podielových fondov je spojené aj riziko. IAD je povinná vyplatiť podielový list podielového fondu Prvý realitný fond bezodkladne, najneskôr však v predĺženej lehote 12 mesiacov. Majetok vo fonde Prvý realitný fond je podľa podmienok osobitného zákona investovaný najmä do nehnuteľností vrátane príslušenstva na účely ich správy a predaja, do majetkových účastí v realitných spoločnostiach a do likvidných finančných aktív, z ktorých ekonomickej podstaty vyplýva úzke prepojenie s trhom nehnuteľností.

Plný trezor tehál: prečo slovenské bohatstvo klame telom. TÉMA TÝŽDŇA 14.05.2026 31dk

Chudobnejšia polovica Slovákov je bohatšia ako chudobnejšia polovica Nemcov. Ako je to možné, keď máme výrazne nižšie platy? Odpoveď je jednoduchá — a znepokojivá.

Nové kontroly PZP sú deravé. Vodič platí, no cez STK neprejde 14.05.2026 30dk

Na Slovensku jazdia státisíce nepoistených áut. Štát sa rozhodol proti nim bojovať kontrolou priamo na staniciach technickej a emisnej kontroly. Podľa odborníkov z praxe ide o administratívny hybrid, ktorý trestá poctivých a špekulantom necháva dvere otvorené. Výkonný riaditeľ Národnej asociácie STK Peter Hulman v podcaste otvorene hovorí, prečo sa z technikov stávajú vymáhači poistného a prečo vás môže systém označiť za nespôsobilých, aj keď máte poistku riadne zaplatenú.

Kto Slovákom zoberie polovicu výplaty a prečo Poliak zarába o 800 eur viac 12.05.2026 29dk

Podcast vysvetľuje, prečo sú náklady na prácu na Slovensku tretie najvyššie vo východnej časti EÚ, no domov si zamestnanci nesú menej ako Česi, Poliaci aj Maďari. Z každých 100 eur, ktoré za nich platí zamestnávateľ, dostanú v hrubom iba 71. Zvyšok pohltí štát. V podcaste sa dozviete, prečo trojročná rodičovská dovolenka škodí platom, ako rast miezd vo verejnej sfére deformuje celý trh práce, prečo nemecké firmy začínajú Slovensko obchádzať — a čo sa musí zmeniť, ak Slovensko nechce navždy zostať v drevenici.

Ovisnutá trajektória: ako sme za 20 rokov prišli o rating. TÉMA TÝŽDŇA 09.05.2026 35dk

Agentúra S&P Global znížila Slovensku rating z A+ na A. Ministerstvo financií pokrčilo plecami. Ale to, čo sa stalo v ten istý piatok, je oveľa výrečnejšie: Litve rating zvýšili. Pred desiatimi rokmi malo Slovensko o dva stupne lepší rating ako Litva. Dnes je to naopak. V podcaste šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo táto výmena pozícií nie je náhoda.

Prečo nemáme nemecké mzdy? Jedna daň z nás robí barbarov 07.05.2026 38dk

Keby ekonomika v krajine za posledné dve dekády rástla o 1,7 percenta ročne rýchlejšie, mali by dnes ľudia na Slovensku nemecké mzdy. Za zaostávaním Slovenska môže 30 rokov vlád populistov. Ktorá daň penalizuje samotnú deľbu práce a robí z nás barbarov? Čo udržuje ľudí na východe Slovenska mimo trhu práce a prečo znižovanie daní bez škrtania výdavkov nie je nič iné ako populizmus? Odpovede v rozhovore ponúka analytik INESS Róbert Chovanculiak.

TRENDY V BIZNISE: Zo Šale do celého sveta. Ako slovenská značka dobyla 43 krajín 06.05.2026 30dk

Cesta k úspechu nebola priamočiara. Obaja spolumajitelia prešli rokmi v korporátnom prostredí, kým sa rozhodli ísť vlastnou cestou „Nebolo to úplne priamočiare, že by sme si jedného dňa povedali, že chceme expandovať na medzinárodné trhy. Predchádzala tomu niekoľkoročná prax v rôznych korporátnych spoločnostiach," hovorí Róbert Palka, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. V súčasnosti firma vlastní výrobné závody v Šali a Sečovciach, pričom mesačná kapacita na proteínové tyčinky dosahuje 1,8 milióna kusov – a dopyt ju stále prevyšuje. Portfólio značky Gam´s zahŕňa raňajkové cereálie, kaše, cestoviny, proteínové tyčinky, čipsy aj funkčné nápoje. Ambícia je jasná – byť so zákazníkom od rána do večera. „Snažíme sa vývoj produktov prispôsobiť tak, aby sme dokázali uspokojiť celé portfólio. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sú zvyklosti v každej krajine iné," vysvetľuje R. Palka. Expanzia do 43 krajín nevznikla na základe strategického plánu, ale organicky – cez medzinárodné výstavy, konferencie a osobné kontakty. „Trhy si nevyberáme sami, skôr trhy si vyberajú nás," opisujú majitelia. Spomedzi nezvyčajných destinácií vyniká Maurícius, Singapur, Vietnam či Kostarika. Úspech na zahraničných trhoch si vyžiadal aj adaptáciu – od halal a košer certifikácií cez úpravy receptúr až po prepočítavanie nutričných hodnôt podľa miestnej legislatívy. Aktuálne výrobné kapacity nestačia pokryť dopyt, preto firma plánuje investíciu cez 2,5 milióna eur do novej tyčinkovej linky v Šali a viac ako 1 milión eur do modernizácie čipsovej výroby. „Nebol to plán – postaviť firmu takýchto rozmerov. Ale som za to veľmi vďačný," konštatuje Jozef Štefaňák, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. V prvom kvartáli tohto roka už firma vykázala tržby štyri milióny eur, čo naznačuje, že ročný plán 12 miliónov bude prekonaný. Okrem vlastnej značky Gam´s firma vyrába aj privátne značky. Firma stavia rast aj na schopnosti nájsť a udržať kvalitných zamestnancov – čo nie je v súčasnosti jednoduché. K náboru pristupuje pragmaticky: nehľadá hotových odborníkov, ale ľudí, ktorí chcú pracovať a sú ochotní sa učiť. Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore.

Staré paneláky požiera tvrdohlavosť. Kto váha, zaplatí dvojnásobne 05.05.2026 22dk

Väčšina bytových domov na Slovensku vyrástla ešte počas socializmu. Desaťročia odkladanej obnovy znižujú ich hodnotu. Dôvodom sú najmä tvrdohlavosť a peniaze. Podcast vysvetľuje, ako neobnovený panelák postupne stráca hodnotu, čo sa skrýva pod zateplením bytovky bez systémových opráv a prečo Slovensko prisptupuje k panelákom inak ako zahraničie.

Prišiel čas na operáciu nemocníc. Zákrok bude bolestivý 04.05.2026 14dk

Nemocnice, ktoré nemajú motiváciu hospodáriť lepšie, sú odsúdené na večnú stratu. Riešenie pritom existuje a niekoľko štátnych zariadení ho už roky aplikuje. V podcaste sa dozviete, čo ukázal audit štátnych nemocníc, spôsoby, akými by sme mohli vyriešiť ich zadlžovanie, a ako je možné, že tento model funguje v praxi už roky.

TRENDY V BIZNISE: Slovensko je kúpeľný klenot. Ako prepojiť levanduľu s tradíciami 30.04.2026 32dk

Helena Neumannová v Levanduľovom údolí obnovila pôvodnú liečivú odrodu levandule. Prepája lekárov a vedcov z univerzít a budúcnosť vidí v návrate ku koreňom balneológie. Naturopatka a zakladateľka Levanduľového údolia Helena Neumannová z pôvodného pestovateľského projektu postupne vyvinula komplexný ekosystém — od polí cez výrobu produktov až po vedecký výskum a vzdelávanie verejnosti. Dnes Levanduľové údolie funguje ako miesto, kde sa stretáva poľnohospodárstvo, veda a celostná starostlivosť o zdravie. Skúsenosti klientov priviedli H. Neumannovú k systematickému výskumu. Tím Molecules of Life dnes spolupracuje s lekárskymi fakultami v Prahe, s CEITEC Brno aj s Mendelovou univerzitou. Štúdie sa zameriavajú najmä na obsah flavonoidov — látok, ktoré moderná veda označuje za jeden z kľúčov k zdraviu buniek. H. Neumannová upozorňuje aj na paradox — kým sa Európa obracia k ajurvéde a tradičnej čínskej medicíne, na vlastnú bylinkársku tradíciu zabúda. Veľkú budúcnosť vidí v kúpeľníctve a partnerov - pestovateľov hľadá aj za hranicami.

Koľko ešte prežijú paneláky? Majitelia sú väčšou hrozbou než počasie 23.04.2026 47dk

Paneláky stoja desaťročia. Najväčšou hrozbou pre panelové domy nie sú ani čas, ani počasie. Sú to samotní obyvatelia. Kde sú najzraniteľnejšie miesta paneláka? Aké sú jeho skutočné systémové poruchy? A prečo sa neoplatí zbúrať panelák a postaviť nový? Viac v rozhovore s riaditeľkou Technického a skúšobného ústavu stavebného Zuzanou Sternovou.