Ľudskosť

Episoder

• 248. Hudobník Jonatán Pastirčák: Odjakživa ma fascinovali zvuky. Ako trojročný som miloval zvuk kosačky 27.05.2026 1t 1min

  Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Jeho hudbu počuť vo filmoch Otec, Citlivý človek, Svetlonoc či Arvéd a keď v marci preberal Českého leva za hudbu k filmu Zbormajster, spôsobil rozruch tým, že zakričal heslá na podporu Ukrajiny, Palestíny a proti fašizmu.  "Kamaráti mi s vtipom písali, že som to dal 'na Blahu'. Ale podľa mňa je to preto, že ľudia ako on si na prejav emocionálnej urgencie spravili monopol," vraví v podcaste Ľudskosť Jonatán Pastirčák. Barbora Mareková sa ho pýta, ako sa dostal k povolaniu hudobného skladateľa a producenta a ako tvorí filmovú hudbu. "Začalo sa to cez fascináciu zvukmi. Už ako trojročný som miloval zvuk kosačiek, rodičia ma prekladali od jedného okna k druhému, aby som ich mohol počúvať." Približuje aj, ako vyzeralo jeho detstvo v rodine otca kazateľa a mamy účtovníčky. A povie, na čom mu záleží dnes, v rodine, ktorú si buduje spolu s manželkou Táňou Pauhofovou a ich dcérkou Mílou. A Barbora sa ho pýta aj na to, ako sa dopracoval k hlasnej solidarite s ľuďmi v Palestíne. Staršie epizódy Ľudskosti o Palestíne a Izraeli: 217. V Gaze sa rieši, či systém medzinárodného práva stále platí, alebo sa vraciame späť (Michal Lipták) 203. Farmaceutka o misii v Gaze: Mala som pocit, že som v katastrofickom filme 214. Prekáža mi, keď niekto nadáva na židov, aby sa mi zapáčil (palestínčan Souheil Ghannam) 224. V Izraeli žila 30 rokov. Ako dnes vníma spravodlivosť? (židovka Nataša Dudinská) 239. Otec bol cudzincom vo vlastnej zemi. Jeho traumu si nesiem ja aj moje deti (Nidal Saleh) Staršia epizóda o upratovaní (ktorú spomenul Jonatán) 152. Aj vy doma riešite, kto čo uprace? O vyjednávaní mužov a žien (Zuzana Sekeráková Búriková) Jonatán odporučil knihy a film: Místo snění (David Lynch, Kristine McKenna) The Question of Palestine (Edward W. Said) Palestine 36 (2025) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (02:22) O filmovej hudbe (23:02) O podpore Palestíny (40:36) O detstve (50:32) O rodine (59:16) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 247. Som obklopený úžasnou rodinou a kamarátmi, no vo vnútri som osamelý človek (Gregor Valentovič) 20.05.2026 1t 35min

  Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Sú priateľstvá kvír mužov a žien v niečom špeciálne?  Vo filme Nepela vidíme dojemné spojenectvo medzi Ondrejom Nepelom a krasokorčuliarkou Hankou Maškovou a čosi podobné je aj medzi kvír mužmi a ženami v seriálovom hite Heated Rivalry (HBO). Sú tieto priateľstvá filmové stereotypy? Alebo tu môže ísť o čosi hlbšie, čo má aj reálny základ?  V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s režisérom filmu Nepela Gregorom Valentovičom. Gregor vyštudoval produkciu a réžiu hraných filmov na VŠMU, študoval aj v Prahe a Lisabone a tri roky žil v Portugalsku. Barbora sa ho pýta, aké mal reakcie na Nepelu. „Po premietaní za mnou prišiel jeden starý pán, ktorý mi so slzami v očiach povedal, že sa konečne aj on videl zastúpený v česko-slovenskom filme,“ vraví Gregor v podcaste. „A napísal nám aj chlapec z Oravy, že ten film bola forma jeho coming-outu rodičom. Na konci všetci traja plakali.“ Rozoberú aj kvír seriál Heated Rivalry a jeho kultúrny dosah. Prečo sa tak veľmi páči ženám? A ako naň reagujú heterosexuálni muži? Gregor porozpráva aj o svojom vlastnom živote, o rodine, o priateľstvách so ženami a o tom, ako si predstavuje svoju starobu. „Celý život som obklopený úžasnými ľuďmi, skvelou rodinou, kamarátmi a kamarátkami, no vnútorne som osamelý človek. Samota, ktorú prežívajú kvír ľudia je v niečom veľmi špecifická.“ Hosť odporučil knihy: Insult and the Making of the Gay Self (Didier Eribon) Jak se stát jiným (Edouard Louis) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:50) O filme Nepela (00:19:40) O moci režiséra (00:30:12) Kedy film odstraňuje predsudky? (00:45:15) O seriáli Heated Rivalry (01:12:35) O priateľstvách žien a queer mužov (01:26:52) O starobe (01:32:53) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 246. Otcov odchod som si ako dieťa nevedela vysvetliť a neviem to doteraz (Juliána Brutovská) 13.05.2026 58min

  Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Za film Karavan, v ktorom hrá postavu dobrodružnej mladej ženy, získala dve ocenenia, Českého leva a Slnko v sieti. Keď preberala druhé z nich, v ďakovnej reči spomenula, aké zvláštne je byť nominovaná v rovnakej kategórii spolu s vlastnou mamou. Hovorila pritom o herečke Jane Oľhovej. Juliána Brutovská vyštudovala divadelné herectvo na VŠMU a je stálou členkou súboru Mestského divadla v Žiline. Je tiež mamou dvoch detí. Barbora Mareková sa jej pýta na formatívne zážitky z detstva. Julka vyrástla ako jedno zo šiestich detí a keď bola tínedžerka, od rodiny z ničoho nič odišiel ich otec a založil si ďalšiu rodinu. "Možno potreboval odísť takto radikálne, lebo by sa inak zbláznil," vraví v podcaste. "Ale ja som si to ako dieťa nevedela vysvetliť a neviem to doteraz." Hostka odporučila: Výnimočný stav (Martin M. Šimečka) Odliv (Činohra SND) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:05) O filme Karavan (00:12:14) O materstve (00:19:41) O rodičoch (00:32:08) O filme Nový život (00:50:57) O partnerských vzťahoch (00:57:03) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 245. Opatrovanie detí mi pomohlo uzdraviť si rany z detstva. Bola som súčasťou rodín, ktoré fungujú 06.05.2026 1t 5min

  Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Rodičovstvo vie byť naplňujúce, no zároveň je aj namáhavé, takže na deti by nikto z nás nemal zostať sám. V najnovšej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s opatrovateľkou Vierou Končo o tom, prečo potrebuje každý rodič oporu od iných dospelých. Vierka je profesionálna opatrovateľka detí, vedie agentúru s názvom Prizeranie, ktorá si zakladá na rešpektujúcich vzťahoch v prístupe k deťom, ale aj k dospelým. Okrem toho je Vierka mamou malej dcérky.  Barbora sa pýta na jej prácu prizeračky a preberú spolu, ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej je starostlivosť o malé deti dostupná všetkým rodinám, a nie len tým, ktoré patria do vyšších príjmových tried. Vierka rozpráva aj o svojom detstve a o tom, kto sa staral o ňu, keď sa doma necítila bezpečne, kvôli otcovi. „V rodine, kde som vyrástla, sa všetko ututlávalo,“ vraví Vierka. „Bola som dokonalá klamárka. Klamala som, aby som sa vyhla otcovmu hnevu.“ A povie aj, vďaka čomu má dnes k deťom iný prístup, ako bol ten, v ktorom vyrástla. Epizóda vznikla s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva. Hostka odporučila: Detvanka (Jana Iru) Rešpektovať a byť rešpektovaný – Cesta k sebaúcte a zodpovednosti (Dobromila Nevolová, Jana Nováčková) Kruh bezpečného rodičovstva – Ako podporiť bezpečnú vzťahovú väzbu vášho dieťaťa, jeho emočnú odolnosť a slobodu v skúmaní seba a sveta (Bert Powell, Glen Cooper, Kent Hoffman) Eduard a jeho zázračná cesta (Kate DiCamillo) Babka a vtáčatko (Benji Davies) How I Met Your Mother (seriál, Disney+) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:21) O rešpektujúcom prístupe k deťom (00:08:42) Ako funguje prizeranie (00:17:33) Ekonomická stránka starostlivosti (00:28:13) O pretlaku informácii o rodičovstve (00:37:54) O reflexii detstva (01:01:40) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 244. O ženách ktoré ľutujú, že sa stali matkami 29.04.2026 1t 12min

  Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. -- „Keby ste sa mohli vrátiť v čase späť, s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré máte dnes, rozhodli by ste sa mať deti?“ spýtala sa izraelská sociologička Orna Donath matiek a viaceré jej povedali „nie“. Spravila s nimi hĺbkové rozhovory o dôvodoch a výsledok rozpútal záujem o skúmanie materskej ľútosti po celom svete. Ide síce o mladú výskumnú oblasť, no ukazuje sa, že materská a aj rodičovská ľútosť bývajú častejšie, než si pripúšťame.  V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a výskumníčkou Lenkou Štepánkovou z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Lenka sa venuje sa výskumom rodičovstva a jej výskum materskej ľútosti je práve v recenznom konaní. Lenka priblíži čo jej povedali ľutujúce matky, a čo hovorili výskumníčkam a výskumníkom v zahraničí.  Barbora sa pýta aj na otcov. A na príčiny toho, prečo sa muži do výskumov o rodičovstve až tak nehrnú. Hostka odporučila knihy: Regretting Motherhood – A Study (Orna Donath) Temná dcéra / Lost Daughter (Elena Ferrante) Undo Motherhood (Diana Karklin, Marina Carpena Meyer) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:54) O materskej ľútosti (00:16:32) Čo sa materstvom stráca (00:23:46) Ľútosť vs. depresia vs. vyhorenie (00:39:06) Matky vs. otcovia (00:45:07) O pocite naplnenosti (00:56:02) Ako sa rozprávať o materskej ľútosti (01:00:00) #regrettingmotherhood (01:07:40) Podmienky pre matky vo výskume (01:10:25) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 243. Rodina čakala, že budem mamou, no ja mám iné ambície. Terapia mi pomohla stáť si za svojim 22.04.2026 49min

  Hlasujte za Ľudskosť v ankete Podcast roka: Podcast Ľudskosť sa dostal do úzkeho výberu v ankete Orange podcast roka, v kategórii Najlepší spoločenský podcast. Ak nás máte radi, svojim hlasom nás môžete podporiť aj vy. Hlasuje sa cez portál podcastroka.sk. --- Dospievanie je fáza, v ktorej hľadáme svoju identitu mimo rodiny, v ktorej sme vyrástli, a robíme prvé veľké rozhodnutia, ktoré ovplyvnia celý náš život. Ak sme vyrástli v chudobnej rómskej rodine, je pre nás dospievanie ťažšie ako pre nerómske deti zo strednej či vyššej triedy. Napríklad preto, že rodina, v ktorej sme vyrástli, nás chce zapojiť do tvorby živobytia v domácnosti, na stavbe či na záhrade, a vlastní rodičia nám tak môžu brániť v tom, aby sme šli študovať.  Dievčatá z chudobných rómskych komunít čelia aj tlaku na manželstvo a materstvo. Nejde pritom o rómsku kultúru, ako sa veľa ľudí nazdáva, ale o symptóm generačnej chudoby. Skoré materstvá vidíme v chudobných komunitách po celom svete, bez ohľadu na etnicitu ľudí, ktorí v nich žijú. Výskumy však ukazujú aj druhú vec: keď majú tínedžerky deti, je pre ne oveľa ťažšie vymaniť sa z kruhu chudoby, pretože strácajú možnosť študovať a nájsť si dobre platenú prácu. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Lilianou Sameľovou, 22-ročnou rómskou ženou, ktorá pracuje v programe Zebra organizácie Cesta von. Venuje sa deťom a mladým ľuďom v tínedžerskom veku v obci Kecerovce na východe Slovenska. Liliana rozpráva, s čím zápasia dospievajúci Rómovia a Rómky - a čo im pomáha. A povie aj, ako vyzeralo jej dospievanie: aké mala ambície, vzťahy, ako vníma manželstvo a materstvo a ako jej pomohla psychoterapia. Hostka odporučila knihu: Odvaha byť neobľúbený (Fumitake Koga, Ichiro Kishimi) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:54) O klube v Kecerovciach (00:14:27) O hudbe (00:21:31) O detstve (00:37:08) O skúsenosti so psychoterapiou (00:45:50) O ambíciách (00:47:31) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 242. Humor môže byť aj formou agresie (Jasmína Houdek z Modernej sebaobrany) 15.04.2026 1t 5min

  Stalo sa vám, že niekto vo vašej prítomnosti povedal čosi ponižujúce a vy ste boli ticho? A neskôr vám vŕtalo v hlave, čo ste mohli spraviť inak? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s trénerkou Moderní sebeobrany Jasmínou Houdek o tom, prečo je niekedy zložité nájsť vhodné slová a ozvať sa, keď nám niečo prekáža. Jasmína je spoluautorkou knihy Byl to jen vtip, v ktorej spolu s kolegom a partnerom Pavlem Houdkem rozoberá každodenné formy manipulácie, ktorým čelíme v práci, na kávach s kamarátmi, ale napríklad aj v zábavných programoch. Vysvetľuje, kedy je humor formou agresie. Prečo sú ženy brané menej vážne ako muži. A prečo niektorí muži dávajú ženám sebavedomé prednášky – dokonca aj o veciach, o ktorých vedia menej ako ony. Ale preberú aj, ako to vyzerá, keď sú muži spojencami žien. A ako znie humor, s ktorým sú spokojné aj feministky. Táto epizóda vznikla s podporou holandského veľvyslanectva. Hostka odporučila knihu: Óda na život (Giselle Pelicot) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:49) O knihe To byl jen vtip... (00:07:15) O mikroagresii (00:20:38) O násilí v humore (00:26:53) O mansplainingu (00:47:50) O Jasmíne (01:03:07) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 241. To, že ľudia s postihnutím nemajú sexuálny život je mýtus, vraví žena s muskulárnou atrofiou 08.04.2026 1t 16min

  Vedeli ste, že v niektorých krajinách vrátane Česka môžu ľudia so zdravotným postihnutím požiadať o takzvanú sexuálna asistenciu?  "Sexuálna túžba je bytostnou súčasťou nás ľudí bez ohľadu na to, či máme nejaké fyzické obmedzenia. U nás je však táto téma tabu," hovorí v podcaste Ľudskosť Natália Turčinová z organizácie Belasý motýľ, ktorá združuje ľudí s nervovo-svalovými ochoreniami. Natália žije od detstva so spinálno-muskulárnou atrofiou a používa vozík. V tejto epizóde Ľudskosti rozpráva o svojom detstve, dospievaní, o štúdiu na vysokej škole a o svojich partnerských vzťahoch.  Barbora Mareková sa jej pýta na štúdium, pracovné ambície a tiež na to, ako Natália uvažuje o rodičovstve.  Rozprávajú sa aj o téme bezpečia, lebo ženy na vozíku sú terčom sexualizovaného násilia ešte častejšie ako ženy bez neho. "Často sú obeťami sexuálneho násilia priamo od ľudí, ktorí im pomáhajú," vraví Natália. "Žena je teda závislá od človeka, ktorý jej ubližuje. A to môže byť zároveň dôvod, prečo sa nedokáže ozvať. Bojí sa, že o túto pomoc príde." *Epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Hostka odporučila: Ano, můžeme! Kámasútra pro vozíčkáře (David Lukeš, Zdeňka Faltýnková, Iva Hradilová, Tomáš Drábek, Petra Hamerníková, Lucie Šídová, Jiří Kříž) Láska v spektre (seriál, Netflix) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:39) O mobilite do zahraničia (00:12:41) O spinálnej muskulárnej atrofii (00:35:16) Sexualita ľudí so ZP (00:49:56) O ľudoch so ZP v popkultúre (01:14:37) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 240. Súdržnosť je dôležitá, no rovnako aj schopnosť pohádať sa (Dominik Želinský) 01.04.2026 1t 11min

  V posledných rokoch sa u nás často hovorí o polarizácii a kvôli nej aj o potrebe zmierenia. O tom, že v spoločnosti potrebujeme viac pokoja, počúvania, súdržnosti a viac rešpektu k inému názoru. Súdržnosť je dôležitá, no čo ak je náš hlavný problém inde? A čo ak v mene súdržnosti zabúdame na iné dôležité hodnoty, ktoré treba chrániť? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so sociológom Slovenskej akadémie vied Dominikom Želinským o jeho článku s názvom „Mytologická rovina polarizácie“, v ktorom argumentuje, že apely na pokoj a depolarizáciu treba vnímať s určitou obozretnosťou.  „To, že sme polarizovaní, nemusí byť nutne patologické, ani zlé,“ hovorí v podcaste. „Môže to byť dôsledok ťažkej situácie, v ktorej sa nachádzame.“ Dominik si myslí, že to čo dnes voláme „polarizácia“, je často skôr politický, či spoločenský konflikt, ktorý treba vybojovať. „Pre spoločnosť nie je bezpečné, keď si nahovára, že jediná korektná a správna politika je tá politicky stredová, a čokoľvek naľavo a napravo je zlé a extrémne. Historicky vieme, že k expanzii ľudských, či sociálnych práv sme potrebovali intenzívnu konfliktnú politiku, prostredníctvom ktorej sa podarila presadiť nová vízia sveta a nový koncept spravodlivosti,“ dodáva. Barbora sa ho pýta, v čom presne vidí riziko apelov na pokoj a súdržnosť. Kedy má podľa neho zmysel aktívne počúvať a skúšať stavať mosty a kedy je lepšie zápasiť. Spomenuté v podcaste: Prečo je slovenská politika taká debilná? (Dominik Želinský) Hosť odporučil: Různá vyprávění o jedné společnosti (Martin Buchtík) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:36) Prečo polarizácia nemusí byť problém (00:22:18) Kedy je konflikt užitočný (00:50:28) Rešpektovať iný názor? (01:09:49) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 239. Otec bol cudzincom vo vlastnej zemi. Jeho traumu si nesiem ja, aj moje deti (Nidal Saleh) 25.03.2026 1t 27min

  Po svete dnes žije viac ako šesť miliónov Palestínčanov a Palestínčaniek a mnohí z nich si nesú generačné traumy spojené s nedobrovoľným odchodom zo svojich domovov. Trápi ich aj násilie, ktorému dodnes čelia ich blízki žijúci v Palestíne, v dôsledku pretrvávajúcej okupácie. Nidal Saleh sa narodil v palestínskom Nabluse, vyrastal v Spojených arabských emirátoch a keď bol na základnej škole, jeho rodina sa presťahovala do Bratislavy. Dnes pôsobí vo finančnom sektore, má manželku Michaelu a dve dospievajúce deti. Barbora Mareková sa s ním rozpráva o jeho veľkej palestínskej rodine, ktorá žije na Západnom brehu, ale aj v ďalších častiach sveta. Nidal rozpráva o svojom otcovi, ktorého dôsledky Nakby trápili celý život - a ktorý napokon zomrel tu, na Slovensku, sledujúc kobercové bombardovanie Gazy. "Ten dvojaký meter a nespravodlivosť, v ktorej žijeme, zožiera Palestínčanov po celom svete," vraví v podcaste. "Tak potom sa nečudujme, že mladí ľudia nedôverujú inštitúciám." Spomenuté v podcaste: Zlomené krídla večného cudzinca (Nidal Saleh st.) Ďakujem, že si iný (Nidal Saleh ml.) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:53) O pôvode a detstve v Dubaji (00:24:54) Príchod na Slovensko (00:40:07) O identite (01:02:49) O otcovstve (01:25:37) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 238. Od Eriky Kirk po Ghislaine Maxwell: Prečo ženy pomáhajú mužom, ktorí zneužívajú svoju moc? 18.03.2026 1t 8min

  V okolí mužov, ktorí zneužívajú svoju moc, sú väčšinou aj nejaké ženy, ktoré im ochotne pomáhajú. Jeffrey Epstein mohol desaťročia zneužívať dievčatá aj preto, že mal partnerku Ghislaine Maxwell, ktorá si vedela získať ich dôveru. Prezident Donald Trump má v exekutíve tiež niekoľko žien, ktoré ho chránia pred zodpovednosťou v kauze Epstein files a ďalších kauzách. A ultrapravicového influencera Charlieho Kirka podporovala celý čas jeho manželka Erika Kirk, ktorá po jeho vražde prebrala žezlo v organizácii Turning point. Prečo niektoré ženy podporujú systémy, ktoré škodia ženám a ženskej rovnoprávnosti? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s výskumníčkou a rodovou expertkou Zuzanou Maďarovou z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Rozoberú kroky a vyjadrenia Eriky Kirk, Ghislaine Maxwell a žien, ktoré slúžia Trumpovi. Barbora sa pýta aj na našu tunajšiu situáciu a Zuzana povie, prečo podľa nej podporujeme patriarchát niekedy trocha my všetky. *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Staršia epizóda Ľudskosti: Kto bol Charlie Kirk? A ako by vyzeral svet, ktorý sa riadi jeho hodnotami? Pomohol k moci Trumpovi a jeho odkaz sa páči aj niektorým politikom u nás. Hostka odporučila knihy: Feminizmus do vrecka (Bell Hooks) Kaliban a čarodějnice (Silvia Federici) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:40) Rozpory Eriky Kirk (00:17:30) Strážkyne patriarchátu (00:36:15) Mar-a-Lago Look (00:44:00) Prečo niektorým ženám vadí feminizmus (00:47:53) Feminizmus a patriarchát dnes (00:52:44) Slovenský kontext (01:06:10) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 237. Zuzana Kovačič Hanzelová o online nenávisti: Tých mužov štvú ženy, ktoré sa neboja čosi povedať 11.03.2026 1t 25min

  Výrazné novinárky, úradníčky, političky, či umelkyne sú u nás neraz terčom systematického mizogýnneho šikanovania zo strany extrémistov, online influencerov a tiež politikov, ktorí útočia na ženskú stránku ich identity. Jednou z takýchto žien je novinárka denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová. Pred štyrmi rokmi podala Zuzana trestné oznámenie na online influencera Daniela Bombica pre jeho nenávistný prejav na internete, ku ktorému sa postupne pridávali aj jeho fanúšikovia. „Kombinácia toho, že som feministka, ktorá ešte k tomu rieši aj generačnú chudobu, to bol pre nich koktejl, ktorým sa to celé začalo,“ vraví v podcaste. „A najhoršie potom bolo dívať sa na politikov, ktorí sa s ním [Danielom Bombicom] ďalej stretávajú. Lebo to, ako sa k takýmto veciam postavia ľudia, čo majú moc, je veľmi podstatné," dodáva. Barbora Mareková sa pýta, aký mal nenávistný prejav extrémistu Bombica a jeho fanúšikov dosah na Zuzaninu prácu a na jej osobný život. Zuzana hovorí, ako vnímala priebeh vyšetrovania. A rozprávajú sa aj o ďalších ženách vo verejnom priestore, ktoré zažili či zažívajú čosi podobné.  *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Hostka odporučila knihu: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:11) O útokoch Daniela Bombica (00:49:44) O novinárčine (01:03:45) O materstve (01:23:46) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 236. Na MDŽ o peniazoch: Prečo ženy zarábajú málo? 04.03.2026 1t 21min

  Prečo ženy zarábajú menej ako muži? A čo sa s tým dá robiť? K Medzinárodnému dňu žien sa Barbora Mareková rozpráva s odborárkou a prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou o mechanizmoch, ktoré stoja za nízkym ohodnotením žien. Rozoberú situáciu žien v rôznych regiónoch Slovenska, ale napríklad aj zistenia ekonomickej historičky Claudie Goldin z Harvardu, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje zistenia o dôvodoch nepriaznivej pozície žien na trhu práce. Claudia Goldin opísala fenomén takzvaných "Greedy Jobs", teda „nenásytných pracovných miest“, pri ktorých je u zamestnancov vysoko odmeňovaná najmä ich neustála dostupnosť pre zamestnávateľov. Toto nastavenie niektorých pracovných miest ovplyvňuje odmeňovanie všetkých ľudí v spoločnosti a zhoršuje pozíciu tých ľudí, ktorí sa starajú o deti a seniorov. Goldin vo svojich záveroch poukazuje význam politických intervencií ktoré umožnia, aby sa pracovné miesta stali menej „nenásytnými“, a teda viac zlučiteľnými s povinnosťami okolo rodiny. Ide napríklad o verejné politiky, ktoré podporujú zapojenie mužov do starostlivosti o deti či seniorov, alebo na vzájomnú zastupiteľnosť ľudí v práci. Barbora Mareková s Monikou Uhlerovou rozoberú aj spoločenské dôsledky nízkeho ohodnotenia žien a skúsia načrtnúť, ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej si prácu žien vážime nielen slovami, ale aj peniazmi. *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Career and Family - Women's Century-Long Journey toward Equity (Claudia Goldin) Hostka odporučila knihu: Neviditeľné ženy (Caroline Criado Perez) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:15) Situácia žien na trhu práce (00:17:50) Oplatí sa skrátený uväzok? (00:24:18) Prečo si nepýtať vyšší plat (00:36:07) O "pokute za materstvo" (00:59:58) O novom zákone o odmeňovaní (01:16:57) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 235. Americký sen lákal aj našich predkov. Tomáš Hudák o vysťahovalcoch zo Slovenska 25.02.2026 1t 49min

  Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte. Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene. Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni, v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky.  Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať. Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich predkov, a čo videl pri návšteve USA - napríklad vtedy, keď sa šiel pozrieť do oceliarní v Pittsburghu. A rozprávajú sa aj o dnešnej Amerike - a o tom, ako sa vyvíja tamojšie spoločenské a politické dianie. Hosť odporučil knihu: Ostrov kľúč (Małgorzata Szejnert) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 234. Patrí do terapie Boh? Prečo sa terapeuti vyhýbajú náboženským témam 18.02.2026 1t

  Či už sme ateisti, veriaci ľudia alebo agnostičky, naša spiritualita a náboženské cítenie ovplyvňuje náš každodenný život. Od toho, ako sa dívame na svoju rolu v rodine, cez prístup k deťom až po témy, ako je rozvod, smrť či pohľad na ľudí čo sú queer. Z výskumov ale vyplýva, že odborníci a odborníčky na mentálne zdravie sa často vyhýbajú náboženským témam. Boja sa o nich hovoriť s klientmi a klientkami, ktorým majú pomôcť. Prečo? A ako ich obavy ovplyvňujú proces psychoterapie? Mala by si veriaca klientka hľadať veriaceho terapeueta, aby jej rozumel? Alebo jej vie pomôcť aj ateista, ktorý sa na veci díva inak? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapuetkou a výskumníčkou Katarínou Heřmánkovou. Katka vyrástla na Slovensku, no pôsobí ako psychoterapeutka v Česku. Je hlavnou autorkou metaanalýzy Masarykovej univerzity v Brne, ktorá mapuje skúsenosti terapeutov a terapeutiek s náboženstvom a spiritualitou. Barbora sa pýta, ako si môžu psychoterapueti a terapeutky reflektovať spirituálne a náboženské témy, tak aby tu vedeli byť pre svoje klientky a klientov čo najlepšie.  Katarína povie, ako to má s náboženstvom a spiritualitou ona sama, a s akými výzvami sa stretáva na sedeniach so svojimi klientkami a klientmi. Spomenuté v podcaste: Integrating Spirituality and Religiosity into Psychotherapy: Qualitative Meta-Analysis of Psychotherapists’ Accounts (Katarína Heřmánková) Hostka odporučila knihu: Nepřekážet naději (Jan Roubal) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 233. Tomáš Hučko o detstve v 90-tych rokoch a o vzťahu syna k zomierajúcemu otcovi 11.02.2026 1t 9min

  Aké to bolo, vyrastať v 90. rokoch na petržalskom sídlisku? Prečo bola vtedy metalíza znakom úspechu? A v čom bolo detstvo či rodičovstvo iné ako dnes?  V knihe Strieborná metalíza sa jej autor Tomáš Hučko zaoberá synovsko-otcovským vzťahom a tým, ako naň vplýva doba, v ktorej sa odohráva. Zachytáva tiež rozporné pocity syna, ktorý sa stretáva s otcom v záverečnej fáze jeho života. "Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si predstaví mečiarizmus, hučiace autá, pištole, mafiánov, sánky a násilie," zamýšľa sa protagonista v Tomášovej knihe. "Ja si predstavím otca, ako leží v miestnosti, ktorá zapácha stareckým močom, a nemá minulosť ani budúcnosť." Tomáš je publicista, prekladateľ, prozaik a šéfredaktor kultúrno-spoločenského magazínu Kapitál. V podcaste približuje, ako knihu písal a aké má na ňu ohlasy. Barbora Mareková sa ho pýta, prečo muži - sedemdesiatnici, ktorí boli v 90. rokoch na vrchole svojich síl, skúšajú dnes flirtovať s výrazne mladšími ženami. Rozprávajú sa aj o filme Fontána pre Zuzanu, ktorý bol v 90. rokoch u nás hitom. A Tomáš povie, na ktorú scénu ľudia zo záhadných príčin zabudli.  Spomenuté v podcaste: Eugen Gindl. Na hrane možného (Tomáš Hučko) Opýtaj sa prachu (John Fante) Morálna abdikácia. Ako svet nezastavil deštrukciu Gazy (Didier Fassin) Happyendy (Jaroslava Blažková) Chlieb s margarínom a plátkom reďkovky. Ako sa štát stará o deti, ktoré sú mu zverené (článok Anny Valentovej, Kapitál) Hosť odporučil knihy: Místo / Obyčejná žena (Annie Ernaux) The Brotherhood of the Grape (John Fante) Full of life (John Fante) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 232. Lektori sexuálnej výchovy: pre mladých ľudí sme neraz prví dospelí, s ktorými sa mohli otvorene rozprávať 04.02.2026 1t 9min

  Čo by mali vedieť dospievajúci mladí ľudia o vzťahoch, sexe a sexualite?  Keď sa minulý rok v parlamente rokovalo o novele ústavy o dvoch pohlaviach, niektorí poslanci, ktorí sú zároveň otcami maloletých detí, tvrdili, že vzdelávanie o vzťahoch a sexualite môže deti poškodiť. Národná rada neskôr odhlasovala zmenu, podľa ktorej môžu rodičia účasť svojho dieťaťa na takomto vzdelávaní odmietnuť. Čo presne sa teda učia deti a mladí ľudia na školách, keď sa učia o vzťahoch a sexualite? A čo čaká tento rok tie deti a mladých ľudí, ktorým rodičia zakážu navštevovať takéto hodiny? "Mladí ľudia nám často hovoria, že sme pre nich prví dospelí, s ktorými sa mohli takto otvorene rozprávať o veciach, ktoré ich zaujímajú, ktoré ich niekedy aj trápia a na ktoré nemajú odpovede. A my zároveň vieme, že na každú otázku existuje vekovo primeraná odpoveď," vraví lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Mária Dudžáková. "Dôležité pravidlo je, že deti a mladí ľudia by mali vedieť, čo sa im bude diať ešte predtým, ako sa im to bude diať. Aby sa vedeli chrániť," dodáva jej kolega Oliver Kopecký. Majka aj Oliver patria do lektorského tímu organizácie INtyMYta, ktorá robí vzdelávanie pre deti, mládež, aj dospelých. V tejto epizóde Ľudskosti sa ich Barbora Mareková pýta na podrobné informácie o tom, ako vyzerajú hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy na školách. A Majka s Oliverom vysvetlia, čo potrebujú vedieť o sexe, sexualite a vzťahoch dospievajúce deti a mladí ľudia vo veku štrnásť až devätnásť rokov.  *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva Hostka a hosť odporučili: Ja v tvojom veku - Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe (Dagmar Krišová, Marcela Poláčková) Rozumne zmyselne - O tele, sexe a vzťahoch (Richard Ančic) InTYMYta - https://www.intymyta.sk/ _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 231. Aj matka vie závidieť. Dokonca aj vlastnej dcére. Jana Micenková o temných stránkach vzťahov 28.01.2026 1t 1min

  Ako sa cíti muž, ktorý žije vo vzťahu s emocionálne násilnou manželkou, ktorá je navyše aj mamou ich spoločného dieťaťa? A prečo môže byť preňho ťažké stanoviť si hranice, keď je terčom partnerského násilia? V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so spisovateľkou Janou Micenkovou o príbehu dysfunkčnej rodiny z románu Krv je len voda. V roku 2022 sa táto jej kniha dostala dokonca aj do desiatky prestížnej ceny Anasoft litera. Ide o príbeh trojčlennej rodiny - otca, matky a ich dospievajúcej dcéry Kláry. Matka má sebastredné, volatilné správanie, a je násilná k dcére aj k manželovi, ktorý nemá kapacitu odolávať jej zlému zaobchádzaniu. Ide tak o štatisticky menšinovú situáciu, kde sa partnerského násilia dopúšťa žena a obeťou je muž. Barbora sa s Janou rozpráva o tom, ako otvárať tému násilia v blízkych vzťahoch tak, aby sa nepopierala skúsenosť nikoho, kto sa stal jeho terčom. A rozprávajú sa napríklad aj o téme materskej závisti voči vlastnej dcére.  Jana približuje, kde čerpala inšpiráciu pre rodinnú dynamiku v románe. Ktorí ľudia boli pre ňu zdrojom poznania a čo vytiahla pri písaní z vlastného vnútra. "Napríklad pocit nedocenenia je podľa mňa dosť univerzálny," vraví Jana v podcaste. "V nejakej fáze sa s ním môže stretnúť každý človek, ktorý čosi tvorí. Ja som si tiež zopárkrát zažila pocit zbytočnosti,  márnosti a nedocenenia. A vtedy človek môže prepadnúť sebaľútosti až závistlivosti, čo sú pocity, ktoré si nemusíme chcieť priznať. A potom sa ich snažíme potlačiť, lebo si nechceme o sebe myslieť, že sme závistliví - chceme byť prajní. A ja som všetky tieto svoje temné stránky potom vložila do postavy matky." *Táto epizóda vznikla s podporou Holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Elephant (film - Gus Van Sant) Musíme si pohovoriť o Kevinovi (film - Lynne Ramsay) Hostka odporučila: Proudy (kniha - Václav Kahuda) Houština (kniha - Václav Kahuda) E Converso (hudba - experimentálny jazz) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 230. Tomáš Forró: Okolité vlády pripravujú ľudí na vojnu, u nás sme sa nezačali ešte ani báť 21.01.2026 1t 29min

  Poľsko, severské aj pobaltské štáty už dlhšie pripravujú svoje obyvateľstvo na možnú vojnu. Robia to tak, že posilňujú ich psychologickú odolnosť, sebestačnosť či schopnosť spolupracovať v prípade, že by došlo k útoku či ku kríze, ako je napríklad plošný výpadok elektriny. Vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok a bezpečnostná situácia sa teraz výrazne zhoršila aj v dôsledku krokov amerického prezidenta, autokrata Donalda Trumpa. "Vstupujeme do veľmi nepokojných a neistých časov a každá spoločnosť, ktorá chce prežiť - a prežiť v nejakom zmysle aj v prosperite, sa na to musí teraz pripravovať," vraví reportér Tomáš Forró v novej epizóde podcastu Ľudskosť. "Iné vlády už dávno pripravujú ľudí na vojnu, no u nás sme sa nezačali ešte ani báť." Tomáš sa ako reportér venuje dianiu na Ukrajine. Píše články do Denníka N ale vydal aj knihy Donbas či Spev sirén a teraz píše knihu s názvom Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitia, v ktorej chce zhrnúť konkrétne kroky, ako sa na krízu či vojnu môžeme pripravovať my v situácii, keď sa nevieme celkom spoľahnúť na svoju súčasnú vládu.  "Potrebujeme sa s ľuďmi rozprávať o tom, že sme v ohrození. O tom, čo by sa mohlo stať, keby Rusko napadlo nás alebo Poľsko, či iné krajiny v našom okolí, lebo sme jeden región a rovnaké veci ako u nich sa budú diať aj tu," hovorí. Barbora sa ho pýta, aké ponaučenia si môžeme vziať z krajín v rámci EÚ, ale aj od ľudí z Ukrajiny. Tomáš hovorí, aké postoje pomáhajú, keď ide do tuhého. Približuje napríklad rodovú perspektívu - teda to, ako sa vojna dotýka žien, ale aj mužov, ktorí zostali na bojisku bez nich. "Keď komunita vie, ako má fungovať a spolupracovať v krízovej situácii, každá naša schopnosť sa stáva superschopnosťou. Lebo každý niečo má, niečo vie, a najlepšie to funguje, keď sa to spojí do celku," dodáva. Hosť odporučil knihu: Null (Szczepan Twardoch) Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica (Samo Marec) Zbierka na Tomášovu novú knihu Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitia na Startlabe. Spomenuté v podcaste: Idzie wojna? (Agnieszka Lichnerowicz) Amusing Ourselves to Death - Public Discourse in the Age of Show Business (Neil Postman) Hope in the Dark (Rebecca Solnit) Vojna nemá ženskú tvár (kniha Svetlany Alexijevič) Národné obranné sily - kurz na zvýšenie obranyschopnosti Slovenskej republiky, zvýšenie svojej fyzickej a psychickej pripravenosti a praktických zručností _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 229. Je veľmi zmätočné, keď je násilníkom dedko, ktorého máme radi (Ria Gehrerová) 14.01.2026 1t 18min

  Žiarlivostné scény, obmedzovanie kontaktov s inými ľuďmi, vyhrážanie sa, facky a v niektorých prípadoch aj smrť. Podľa policajných štatistík u nás zomrie rukou partnera či expartnera v priemere jedna žena mesačne a muž pritom neraz zavraždí aj ich spoločné dieťa. Násilie páchané na ženách nie je len vec konkrétneho vzťahu. Podľa odborníkov a odborníčok súvisí tiež s nerovnováhou moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti. V knihe Bola to láska sa novinárka Ria Gehrerová z Denníka N pozrela na pozadie násilia v blízkych vzťahoch. Prináša v nej príbehy žien a detí, ktoré čelili násiliu, no okrem toho skúma aj motivácie mužov, ktorí sa násilia dopúšťajú - a približuje ich postoje.  Barbora Mareková sa pýta aj na rodinu, v ktorej vyrástla samotná Ria, a v ktorej sa jej dedko dostal pre násilné správanie k manželke - teda Riinej babke - do väzenia.  Ria približuje, prečo je násilie v blízkych vzťahoch často zmätočné - nielen pre okolie, ale aj pre samotnú obeť. "Je to veľmi zložité, keď je násilníkom niekto, koho osobne poznáš, a keď je to tvoj príbuzný, lebo k nemu máš aj nejaké city," vraví Ria v podcaste. "A máš napríklad pocit, že je už starý a že mu treba pomôcť, lebo by si sám už neporadil. A keď je to navyše aj človek, s ktorým si predtým žila, ktorý ti vyrobil luk a hrnčiarsky kruh a daroval ti babettu. Je veľmi ťažké vyznať sa v tom, ako sa máš vo vzťahu k nemu vlastne cítiť." Rozoberajú spolu aj aktuálne vedecké poznanie, spoločenské riešenia a tiež to, prečo je pre niektorých z nás náročné sa o nich rozprávať. *Epizóda vznikla s podporou podporou Holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) Hostka odporučila knihy: No Visible Bruises (Rachel Louise Snyder) Nabudúce bude mŕtva (Ann Jones) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:16) O knihe Bola to láska (00:18:13) Pozadie domáceho násilia (00:28:25) Prečo od neho neodišla? (00:42:22) Ako informovať o domácom násilí v médiách (00:47:14) O dedkovej agresivite (01:11:52) O výchove syna (01:16:48) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.