Ľudskosť

Episodi

• 
  268. Zuby ukazujú naše miesto v spoločenskom rebríčku. Ako pochopiť chudobu, keď máme peniaze? 14.10.2026 1h 35min

  Sú chudobní ľudia menej zodpovední ako bohatí? Prečo si mnohí z nich kupujú cigarety, keď nemajú dosť peňazí na zdravé jedlá? A prečo sa nestarajú o svoje zuby? Belgičan Tim ’S Jongers vyrástol v extrémnej chudobe, v tridsiatke sa mu podarilo dostať na univerzitu a stal sa politológom a odborníkom na verejnú správu. Potom začal pracovať pre štát a na poradách si všimol, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí majú riešiť chudobu, poväčšine nerozumejú tomu, ako funguje.  Napísal knihu Ako pochopiť chudobu, keď máte peniaze, ktorá sa ju pokúša objasniť ľuďom, ktorí s ňou nemajú osobnú skúsenosť. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s jej prekladateľom Martinom Makarom. „Chudoba nie je len o peniazoch,“ vraví Martin v podcaste. „Keby chudobný človek vyhral milión eur, ďalej by ho ovplyvňovali roky života, ktoré strávil v nedobrovoľnej askéze.“ Preberú mýty o chudobe, ale aj to, ako spoločenské nepochopenie znižuje účinnosť opatrení, ktoré ju majú riešiť.  Hosť odporučil knihy: Za ostrou hranicou (Zuzana Kusá) Položivoty (Susanne Gregor) Správy z nedomovov (Veronika Dianišková) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:03) O knihe Ako pochopiť chudobu, keď máte peniaze (00:44:04) O finfluencingu a bytoch (01:02:12) O rôznych druhoch kapitálu (01:17:09) Možné riešenia (01:27:16) O Martinovi (01:32:30) Odporúčania _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  267. V terapii som začala prepisovať, ako vnímam seba a príbehy v ktorých som vyrástla (Barbara Rónaiová) 07.10.2026 1h 11min

  Ako môže vyzerať dekonštrukcia presvedčení z obdobia nášho detstva a dospievania? Z rodiny a z komunity, v ktorej sme vyrástli, sme si všetci odniesli určité presvedčenia o tom, ako funguje svet. Cez príbehy našich predkov sme sa - často úplne podvedome - naučili vnímať, kto sú „naši ľudia“, komu sa dá veriť a na koho si dávať pozor. Barbara Rónaiová vyštudovala hudobnú vedu a potom sa začala venovať téme pamäti, téme holokaustu a tomu, ako rozumieme vlastným príbehom a príbehom druhých. Pôsobila ako lektorka pre žiactvo a učiteľstvo, v súčasnosti je v psychoterapeutickom výcviku.  Barbara má židovské korene a je vnučkou preživších holokaust.  V tejto epizóde rozpráva o tom, v akých príbehoch vyrástla a ako zistila, že v nich čosi chýba.  Barbora Mareková sa jej pýta na symptómy medzigeneračnej traumy, preberú aj to, ako funguje klanové uvažovanie, ktoré nám prináša určitý pocit bezpečia, no zároveň obmedzuje naše vnímanie a našu schopnosť vidieť, čo je spravodlivé.  Hostka odporučila knihy: Byť Židom po skaze Gazy (Peter Beinart) Děti holocaustu (Helen Epstein) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  266. Ak rodič strieda tresty s hýčkaním, v dieťati vzniká rozpor, ktorý je veľmi ťažké vyriešiť (Marko Škop) 30.09.2026 1h 8min

  V kinách beží nový film Láska, ktorý ukazuje, ako vie rodič zneužívať svoju moc - a to aj v dospelom veku dieťaťa. Matka (Ingrid Timková) to robí tak, že sa o svoju dcéru stará viac, ako je bežné. Dcére, ktorá pracuje ako nemocničná lekárka, matka upratuje izbu, češe jej vlasy a prinesie jej aj obed do práce. Za to si však nárokuje pozornosť, blízkosť, mlčanie o zlom zaobchádzaní, a tiež automatické odpustenie všetkého zlého, čo ako matka kedy spravila. Režisér filmu Láska Marko Škop je zároveň aj hlavným autorom scenára. Barbora Mareková sa ho pýta, ako vznikali scény, ktoré budú v kine zrejme pripomínať realitu mnohým diváčkam a divákom. V rozhovore sa však vrátia aj k dvom starším filmom. Marko priblíži, ako vznikal film Eva Nová z roku 2015. Emília Vášáryová v ňom stvárnila matku, ktorá zanedbávala svojho syna počas jeho detstva, no neskôr si uňho nárokuje druhú šancu.  A preberú aj film Nech je svetlo z roku 2019, v ktorom sa otec (Milan Ondrík) vráti z roboty v Nemecku na Vianoce domov a zistí, že sa mu tu medzičasom zradikalizoval dospievajúci syn. Hosť odporučil knihy: Babička (Ivana Gibová) + rozhovor s autorkou v podcaste Ľudskosť Krv je len voda (Jana Micenková) + rozhovor s autorkou v podcaste Ľudskosť Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:07) O filme Láska (00:31:14) O filme Eva Nová (00:41:06) O filme Nech je svetlo (00:55:43) O koordinátorke intimity (01:01:02) Dokument vs. hraný film (01:06:00) Tipy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  265. Lekár ma vytiahol za vlasy von z nemocnice, spomína právnička sterilizovaných rómskych žien 23.09.2026 1h 28min

  Jedného dňa, koncom deväťdesiatych rokov, vošla mladá právnička Barbora Bukovská do jednej zo slovenských nemocníc, aby tam preverila podozrenia z údajnej segregácie rómskych žien. Zistila však, že šlo len o špičku ľadovca a problémy, ktorým ženy čelia, sú omnoho väčšie. Spolu s odborným tímom preto Barbora založila Poradňu pre ľudské a občianske práva, ktorá sa zamerala na prípady nútených sterilizácií rómskych žien na Slovensku a v Česku a venovala sa obrane ich práv.  Dnes, teda o dvadsaťpäť rokov neskôr, už Barbora žije a pracuje ako právnička a expertka na ľudské práva v Londýne. V tejto epizóde sa s ňou moderátorka podcastu Ľudskosť Barbora Mareková vráti do obdobia, keď sa Barbora Bukovská začala venovať téme nútených sterilizácií, aby rozpovedala, ako túto prax odhalila a ako, spolu so svojím tímom, zastupovala rómske ženy na slovenských súdoch, na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu a pomohla im dosiahnuť spravodlivosť. A preberú aj to, ako sa k odhaleniam Barborinho tímu postavila vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu, médiá či občianska spoločnosť. A ako sa aj vďaka tomuto zápasu podarilo presadiť v zákonoch zmeny, ktoré dnes pomáhajú všetkým pacientkam a pacientom na Slovensku. Spomenuté v podcaste: Forced Sterilisation of Romany Women in Slovakia (dokumentárny film austrálskej televízie z roku 2003 o nútených sterilizáciách rómskych žien na Slovensku) Telo i duša: násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku (výskumná správa Poradne pre občianske a ľudské práva) Súdne pojednávanie V. C. proti Slovensku pred komorou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. (22. marec 2011) Hostka odporučila: Zatím dobrý (Jan Novák) – kniha Mr Bates vs The Post Office / Pán Bates verzus Britská pošta (britský televízny seriál) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:11) O filme Prameň (00:12:11) O sterilizácii rómskych žien na Slovensku (00:29:51) Dopad na rómske ženy (00:51:18) Reakcia vlády (01:09:41) Reakcie verejnosti a médií (01:25:00) Tipy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  264. Prvýkrát ma udrel, keď som bola tehotná. Mala som odísť, no verila som, že sa to nebude opakovať 16.09.2026 1h 10min

  "Už pri prvej facke som sa mala zbaliť a odísť. No vtedy mi nenapadlo, že to bude eskalovať," vraví žena, ktorá sa vymanila z násilného vzťahu vďaka podpore krízového centra pre obete násilia. Skúsenosti žien, ktoré sú terčom partnerského násilia, sú si v mnohom podobné: partner je na začiatku pozorný a láskavý a keď sa po čase ukáže jeho pravá tvár, je už veľmi ťažké odísť. Výskumy ukazujú aj to, že násilník začne na ženu často útočiť počas jej tehotenstva. A presne toto sa stalo aj hostke podcastu Ľudskosť, ktorej identitu sme sa rozhodli chrániť. Ide o matku troch detí, ktorá patrí k pracujúcim ľuďom bez vysokej školy a ktorá sa nemohla spoľahnúť na rodinné úspory či zdedenú nehnuteľnosť. Aj preto zohralo v jej živote kľúčovú rolu bezplatné krízové centrum pre ženy a deti, ktoré jej pomohlo uniknúť od násilníka a postaviť sa znova na nohy. Barbora Mareková sa jej pýta, ako sa spoznala s násilným expartnerom, kedy sa ukázala jeho pravá tvár, čo všetko jej bránilo od neho ujsť a ako sa jej to napokon podarilo. Kde nájdete pomoc? Národná bezplatná nonstop linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212 Poradenské centrum Alej (Bratislavský kraj): 0911 417 778, [email protected] Centrum Slniečko (Nitra): 0917 545 808, [email protected] Fenestra (Košice): +421 911 440 808, [email protected] Poradenské centrum Náruč Žilina: 0918 185 576, [email protected] Nonstop krízová linka Aliancie žien Slovenska: 0903 519 550, [email protected] _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  263. O tyranii meritokracie: Prečo je dnes toľko detí pod tlakom ambicióznych rodičov? 09.09.2026 1h 42min

  Učiteľ Michal Sivák v nedávnej epizóde opísal, ako sa u nás rozmáhajú súkromné platené doučovania, ktoré majú zlepšiť výsledky detí v testoch merajúcich nadanie a pomôcť im dostať sa na výberové školy. Spomínal aj, že časť rodičov veľmi intenzívne prežíva výkon svojich detí a ich akademické výsledky.  Čím to je? A prečo sa dnes mnohým deťom buduje CV-čko už od škôlkarskeho veku? Politický filozof a profesor Harvardovej univerzity Michael Sandel považuje toto správanie rodičov za dôsledok takzvanej meritokracie. V knihe The Tyranny of Merit (Tyrania zásluh) vysvetľuje, ako súčasný spoločenský systém, ktorý odmeňuje ľudí podľa ich schopností a úsilia, prehlbuje nerovnosti medzi ľuďmi a komplikuje život každému, kto je jeho súčasťou. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s ekonómom a dátovým profesionálom Matúšom Luptákom. Matúš vyštudoval ekonómiu na univerzite v Edinburghu, sedem rokov pôsobil vo verejnej správe ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a potom aj ako hlavný ekonóm mesta Bratislava. Aktuálne pracuje ako dátový inžinier v súkromnom sektore a publikuje v magazíne Kapitál, zameriava sa na ekonomické a spoločenské témy. Matúš vysvetlí, čo je to meritokracia, kde sa tento hodnotový systém vzal a ako meritokratické uvažovanie mení naše rodičovstvo, ale aj náš pohľad na vzdelanie a prácu. "Naša predstava je taká, že žijeme v spoločnosti, kde máme príležitosť uspieť." vraví v podcaste. "No v praxi je to tak, že status a bohatstvo sa dedia podobne, ako to bolo vo feudálnej spoločnosti. Len sa to deje iným spôsobom." Spomenuté v podcaste: Tyranny of Merit (Michael Sandel) Večera s Havranom naživo (zdroj zvukového záznamu) Hosť odporučil knihu: Antifascist Dad – Urgent Conversations with Young People in Chaotic Times (Matthew Remski) *Podcast Ľudskosť vzniká s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme, že nás Nadácia Allianz podporuje bez snahy zasahovať do obsahu. Vďaka tomu môžeme tvoriť kvalitnú žurnalistiku a sústrediť sa na verejný záujem. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:22) Čo je to meritokracia? (00:21:57) Dôsledky koncentrácie bohatstva (00:50:23) Slovenský kontext (01:16:49) Ďalšie postrehy (01:40:49) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  262. Michal Sivák o svojom detstve: Rodičia nemali peniaze na školský obed, tak som zostával sám v triede 02.09.2026 1h 53min

  Michal Sivák pochádza zo Stropkova, kde sa narodil do chudobnej rómskej rodiny. Ako mladý učiteľ učil najprv rómske deti z vylúčených komunít a neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde začal učiť deti z rodín, ktoré peniaze majú a dokážu si platiť súkromné doučovania či školné. Zblízka tak vidí, ako sa žije deťom z rôznych príjmových tried.  Barbora Mareková sa ho pýta, aké to bolo byť chudobným rómskym dieťaťom v slovenskom školstve a ako sa chudoba jeho rodičov podpisovala na jeho každodennom živote. "Počas strednej školy som nechodil na obedy," vraví Michal v podcaste. "Deti boli v jedálni a ja som zostával sám v triede." Priblíži aj, čo sa naučil na vysokej škole a ako sa jeho názory v povolaní učiteľa postupne posúvali. "Každé dieťa má inú štartovaciu čiaru a hodnotenie to má zohľadňovať," hovorí. "My učitelia sa na vysokej škole neučíme, ako pracovať s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rómske deti sú pritom obrovským potenciálom pre túto krajinu." Rozoberú aj tému domácich úloh, pretože výskumy ukazujú, že veľký objem úloh na základných školách prehlbuje nerovnosti medzi deťmi. Michal povie, aké domáce úlohy dával deťom kedysi on, a prečo to dnes robí inak. Hosť odporučil knihu: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková a Milena Hübschmannová) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:59) O detstve v rómskej rodine (01:07:40) O učiteľstve (01:50:48) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  261. Som obklopený úžasnou rodinou a kamarátmi, no vo vnútri som osamelý človek - Gregor Valentovič (repríza) 26.08.2026 1h 36min

  Sú priateľstvá kvír mužov a žien v niečom špeciálne?  Vo filme Nepela vidíme dojemné spojenectvo medzi Ondrejom Nepelom a krasokorčuliarkou Hankou Maškovou a čosi podobné je aj medzi kvír mužmi a ženami v seriálovom hite Heated Rivalry (HBO). Sú tieto priateľstvá filmové stereotypy? Alebo tu môže ísť o čosi hlbšie, čo má aj reálny základ?  V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s režisérom filmu Nepela Gregorom Valentovičom. Gregor vyštudoval produkciu a réžiu hraných filmov na VŠMU, študoval aj v Prahe a Lisabone a tri roky žil v Portugalsku. Barbora sa ho pýta, aké mal reakcie na Nepelu. „Po premietaní za mnou prišiel jeden starý pán, ktorý mi so slzami v očiach povedal, že sa konečne aj on videl zastúpený v česko-slovenskom filme,“ vraví Gregor v podcaste. „A napísal nám aj chlapec z Oravy, že ten film bola forma jeho coming-outu rodičom. Na konci všetci traja plakali.“ Rozoberú aj kvír seriál Heated Rivalry a jeho kultúrny dosah. Prečo sa tak veľmi páči ženám? A ako naň reagujú heterosexuálni muži? Gregor porozpráva aj o svojom vlastnom živote, o rodine, o priateľstvách so ženami a o tom, ako si predstavuje svoju starobu. „Celý život som obklopený úžasnými ľuďmi, skvelou rodinou, kamarátmi a kamarátkami, no vnútorne som osamelý človek. Samota, ktorú prežívajú kvír ľudia je v niečom veľmi špecifická.“ Hosť odporučil knihy: Insult and the Making of the Gay Self (Didier Eribon) Jak se stát jiným (Edouard Louis) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:21) O filme Nepela (00:20:11) O moci režiséra (00:30:43) Kedy film odstraňuje predsudky? (00:45:45) O seriáli Heated Rivalry (01:13:06) O priateľstvách žien a queer mužov (01:27:22) O starobe (01:33:23) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  260. Seriál Adolescence nie je o tínedžeroch, ale skôr o bezradných dospelých (repríza) 19.08.2026 1h 34min

  V posledných rokoch sa v médiách objavilo viacero šokujúcich prípadov násilných trestných činov, ktoré spáchali deti v tínedžerskom veku. Len pred pár dňami napríklad bol v Británii odsúdený 15-ročný chlapec za rasisticky motivovaný útok na 80-ročného muža, pričom jeho kopance si so smiechom nakrúcalo na mobil len 13-ročné dievča. Oboch odsúdili za zabitie. Príbeh chlapca obvineného z vraždy v britskom seriáli Adolescence (Netflix) je síce fiktívny, no jeho tvorcovia si dali záležať na tom, aby v ňom vierohodne zachytili viaceré témy, s ktorými pri výchove detí v modernej spoločnosti zápasíme aj v skutočnosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Jaššovou a liečebnou pedagogičkou Zuzanou Krnáčovou o tom, aké posolstvá si v seriáli všimli a o čom by podľa nich mohli premýšľať rodičia, školy, či štát. Zuzana aj Mária pracujú v Inkucentre, čo je organizácia ktorá poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na traumurešpektujúci prístup vo vzdelávaní a na to, ako tvoriť psychologicky bezpečné prostredie na školách a ako podporovať prirodzený potenciál detí aj dospelých, ktorí v škole sú. "Ten seriál nie je ani tak o nepodarených tínedžeroch, ale skôr o tom, ako sme my dospelí bezradní v tom, ako ustáť ich silné emócie. Lebo toto je v niečom prirodzená a biologicky daná vec, že tínedžeri prežívajú emócie silnejšie, intenzívnejšie a vo väčších návaloch ako my." vraví v podcaste Mária Jaššová. "Celú dobu v ňom vidíme neochotu ísť do náročných emócií, zostať s nimi a trošku ich preskúmať" pridáva Zuzana Krnáčová. Hostky odporučili knihy: Veľké leto (Ewald Arenz) Kľúč k porozumeniu správania detí - Ako sa napojiť na seba a druhých (Claire Wilson) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:03:12) Čím Adolescence vzbudil pozornosť (00:06:02) O epizóde 1 (00:26:46) O epizóde 2 (01:01:22) O epizóde 3 (01:09:47) O epizóde 4 (01:29:06) Záver a dodatok _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  259. Ako si nájsť zdravý vzťah a vyhnúť sa manipulátorom - psychologička Lenka Uherová (repríza) 12.08.2026 1h 4min

  Ako si nájsť zdravý vzťah, ktorý funguje? A prečo sa niektorí ľudia opakovane ocitnú vo vzťahoch, kde je prítomná manipulácia či násilie? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Lenkou Uherovou o tom, čo si všímať na partnerovi v období randenia a spoznávania sa. Čo sú dobré signály a čo sú indície toho, že si treba dávať pozor. Lenka má dlhodobý výcvik v psychoterapii zameranej na človeka podľa filozofie Carla Rogersa a má tiež vzdelanie v oblasti z kriminológie a kriminálnej psychológie z univerzity v Essexe. "Manipulátori sú čoraz šikovnejší," vraví v podcaste. "Aj oni čítajú knihy a počúvajú podcasty o vzťahoch, takže zdokonaľujú svoje metódy a vedia, čo chce ich obeť počuť." Hostka odporučila knihy: Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) The Gift of Fear - Survival Signals That Protect Us from Violence (Gavin de Becker) Jedovatá slova - Jak rozpoznat verbální násilí a jak na ně reagovat (Patricia Evans) Spomenuté v podcaste: How to Have Impossible Conversations (Peter Boghossian, James Lindsay) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:32) Prečo máme opakované vzťahy s manipulátormi (00:19:52) Ako rýchlo sa prejaví manipulácia (00:35:16) Ako randiť bezpečne (00:57:58) Čo sú "green flags" (01:02:31) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  258. Americký sen lákal aj našich predkov. Tomáš Hudák o vysťahovalcoch zo Slovenska (repríza) 05.08.2026 1h 49min

  Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte. Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene. Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni, v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky.  Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať. Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich predkov, a čo videl pri návšteve USA - napríklad vtedy, keď sa šiel pozrieť do oceliarní v Pittsburghu. A rozprávajú sa aj o dnešnej Amerike - a o tom, ako sa vyvíja tamojšie spoločenské a politické dianie. Hosť odporučil knihu: Ostrov kľúč (Małgorzata Szejnert) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  257. Odpovedám na vaše otázky. Položí mi ich Adela Vinczeová 29.07.2026 1h 45min

  V tejto epizóde Ľudskosti sa k Barbore Marekovej pripojí moderátorka Adela Vinczeová, aby jej položila otázky od poslucháčstva podcastu Ľudskosť. Rozprávajú sa o podcastingu, rodine, o prístupe k deťom, peniazoch, terapii, ale aj o tom, ako riešiť konflikty. V auguste má podcast Ľudskosť pauzu. Vo štvrtky vám budeme púšťať epizódy, ktoré stojí zato počuť druhýkrát. Tešíme sa na vás v novej sezóne Ľudskosti, ktorá sa začne 6. septembra. _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  256. Dva mesiace žil v palestínskych rodinách: Pochopil som, prečo je náboženstvo pre nich také dôležité 22.07.2026 1h 17min

  Aké to je žiť na palestínskych územiach, ktoré okupuje Izrael? V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s lektorom ľudskoprávnych tém Juliánom Vrábelom, ktorý spoluorganizuje bratislavské Pochody solidarity s Palestínou.  Julián si vzal na prelome rokov dva mesiace voľna z práce a navštívil palestínske rodiny v Západnom brehu Jordánu. V podcaste rozpráva o podmienkach, v ktorých žijú, a o tom, aké sú ich zvládacie stratégie. "Nechcem, aby tému Palestíny prevzala krajná pravica, ale v dôsledku zlyhaní mainstreamu sa to, žiaľ, niekedy deje," vraví v podcaste. A keďže je Julián queer muž, Barbora sa ho pýta aj na to, ako sa cítil v komunite, ktorá má vraj s queer ľuďmi problém. Spomenuté v podcaste: The Settlers - dokumentárny film, r. 2025 režisér Louis Theroux sa stretáva s členmi rastúcej komunity Izraelčanov, ktorí sa usadili na okupovanom Západnom brehu Jordánu. No Other Land - dokumentárny film, r. 2024 - palestínsko-izraelský kolektív zobrazuje ničenie oblasti Masafer Yatta na okupovanom Západnom brehu Jordánu izraelskými vojakmi a spojenectvo, ktoré sa postupne vytvára medzi palestínskym aktivistom Baselom a izraelským novinárom Yuvalom. Hosť odporučil knihy:  Perfect Victims: And the Politics of Appeal (Mohammed El-Kurd) - od Palestínčanov sa často očakáva, aby boli „dokonalými obeťami“ – pokojnými, bezchybnými a politicky prijateľnými – aby si vôbec zaslúžili empatiu a solidaritu západného publika. Autor kritizuje tento rámec ako formu dehumanizácie a presúva pozornosť od morálneho hodnotenia správania utláčaných k analýze samotných štruktúr okupácie, kolonializmu a moci. The Hundred Years' War on Palestine (Rashid Khalidi) - historická kniha, kde autor interpretuje dejiny Palestíny v rokoch 1917 – 2017 ako storočie koloniálnej vojny vedenej proti palestínskemu obyvateľstvu. Svoju argumentáciu opiera o archívne materiály, rodinné dokumenty a historický výskum. Namiesto tradičného výkladu konfliktu ako sporu dvoch rovnocenných nacionalizmov tvrdí, že ide predovšetkým o dejiny osadníckeho kolonializmu, vysídľovania Palestínčanov a ich odporu proti týmto procesom. Queer Palestine and the Empire of Critique (Sa'ed Atshan) - skúma vývoj palestínskeho LGBTQ+ hnutia a tvrdí, že queer Palestínčania čelia súčasne homofóbii aj izraelskej okupácii, pričom ich boj za sexuálne oslobodenie nemožno oddeliť od boja za palestínsku slobodu. Zároveň kritizuje to, čo nazýva „impériom kritiky“ – prostredie, v ktorom sú palestínski queer aktivisti neustále posudzovaní a spochybňovaní izraelskými aj palestínskymi inštitúciami, západnými akademikmi, médiami či vlastnými spojencami, čo podľa neho oslabuje samotné hnutie a jeho schopnosť budovať širokú solidaritu. Hosť odporučil online zdroje:  Za spravodlivý mier na blízkom východe @vcera.bolo.neskoro @europe.palestine.network Izraelské ľudskoprávne organizácie B'tselem Physicians for Human Rights Israel Židovské organizácie @jewishvoiceforpeace @jewishantizionistnetwork Antisionistické židovské organizácie priamo v Izraeli @radical.bloc.tlv @zochrot @odsinitiative @breakingthesilenceisrael @mesarvot Médiá: Electronic Intifada Zeteo Z pohľadu queer ľudí: @queers.for.palestine, palestínska kvír organizácia @aswatfreedoms, palestínska feministická organizácia @ward.gaza.queer, gazanská kvír platforma @alqaws_org Právne centrum pre práva arabskej menšiny v Izraeli: Adalah Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:54) O pochodoch solidarity s Palestínou (00:19:08) O pobyte v Západnom brehu (00:37:13) O útokoch na deti (00:48:32) O situácii queer ľudí (01:15:59) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  255. Vedec s dvoma psychickými poruchami: Myslel som si, že nikdy nebudem šťastný, dnes viem, že to nebola pravda 15.07.2026 1h 38min

  Ako mať dobrý a naplnený život, keď máme psychické ochorenie?  Peter Kravárik vyštudoval psychológiu, teraz študuje PhD. program lekárske neurovedy na Lekárskej fakulte UK a pôsobí v oddelení behaviorálnej neurovedy Centra experimentálnej medicíny SAV. Zároveň žije s dvoma psychickými poruchami - obsedantno-kompulzívnou poruchou a  bipolárnou poruchou druhého typu, ktorej súčasťou sú ťažké depresie. Vďaka odbornej pomoci je však dnes Peter so svojím životom spokojný - robí veci, ktoré mu dávajú zmysel, a teší sa na svadbu s partnerkou Jarkou. Barbora Mareková sa ho pýta, ako sa počas života vyvíjalo jeho prežívanie. Peter rozpráva o ťažkých fázach, o tom, ako sa dostal k odbornej pomoci, aj o tom, ktoré zážitky z terapie zmenili jeho vnímanie. Približuje, aké princípy potrebuje s partnerkou dodržiavať, aby boli k sebe ohľaduplní a chránili svoj vzťah. A Barbora sa ho pýta aj na gitarové balady, v ktorých Peter zachytáva svoj vnútorný svet. Hosť odporučil knihy: The Book: On the Taboo Against Knowing Who You Are (Alan Watts) The Shallows - What the Internet Is Doing to Our Brains / Nebezpečná mělčina - Jak internet mění náš mozek (Nicholas Carr) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  254. Násilie voči političkám rastie a odrádza ženy od vstupu do politiky (Adriana Mesochoritisová) 08.07.2026 1h 18min

  Ako by vyzeral náš parlament, keby si v ňom boli ženy a muži rovní? Je rok 2026, no zastúpenie žien v Národnej rade je zúfalo nízke. Prekvitá tu mačizmus, toleruje sa agresivita, sexistické poznámky či sexuálne obťažovanie a o legislatívnych návrhoch sa rokuje aj v noci – bez ohľadu na poslankyne a poslancov, ktorí majú doma malé deti.  Výskum organizácie Možnosť voľby ukázal, že poslankyne znášajú rôzne druhy diskriminácie a násilia, ktoré súvisia s ich ženskou identitou a že väčšina poslankýň sa snaží tieto incidenty pretrpieť, takže o nich ani nevieme. Výskum ukazuje ženskú skúsenosť naprieč politickým spektrom a vyplýva z neho, že ženy znášajú podobné problémy, bez ohľadu na stranu, v ktorej sú. Adriana Mesochoritisová je politologička so špecializáciou na oblasť ľudských práv žien. Je tiež feministická aktivistka, rodová trénerka a spoluzakladateľka organizácie Možnosť voľby. V tejto epizóde priblíži, ako sa problémy poslankýň odrážajú na fungovaní celej spoločnosti.  „Dáta od OSN a Európskej komisie poukazujú na výrazný nárast násilia na političkách,“ vraví Adriana. „A toto sa za posledné roky stalo jednou z kľúčových bariér vstupu žien do politiky a na rozhodovacie pozície.“ Barbora Mareková sa jej pýta aj na súčasný stav stav reprodukčnej spravodlivosti na Slovensku. Adriana vysvetlí, aké prekážky musia dievčatá a ženy zdolať, ak chcú podstúpiť interrupciu pod medicínskym dohľadom, a ako to súvisí s kvalitou demokracie v ktorej žijeme. Spomenuté v podcaste: Záznam z tlačovej konferencie - Predstavenie výsledkov výskumu o rodovo podmienenom násilí páchanom na političkách na Slovensku Výskum Možnosti voľby v NR SR Hostka odporučila: Ja v tvojom veku…! Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe (Dagmar Krišová, Marcela Poláčková) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:31) O výskume násilia na ženách v politike (00:35:44) O diskriminácii v parlamente (00:45:10) O mediálnom pokrytí témy násilia (00:53:20) O interupciách (01:16:53) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  253. Boli ste sklenené dieťa? Aké to je, keď dospelí nevidia naše potreby (psychológ Martin Miler) 01.07.2026 1h 36min

  Tridsiatnik Peter chodí na terapie, kde si začal všímať dôsledky svojho detstva po boku brata s autizmom. Peter a jeho staršia sestra boli zdravé deti. Väčšina pozornosti dospelých sa tak sústredila na ich mladšieho brata so špeciálnymi potrebami. Rodičia boli navyše často preč z domu pre prácu a starostlivosť o brata, takže Peter so sestrou museli zvládať väčšinu vecí sami. Teraz v dospelosti má Peter rôzne ťažkosti. Je preňho náročné uveriť, že si zaslúži byť prioritou - čo mu komplikuje napríklad partnerský život. Barbora Mareková si do podcastu pozvala psychológa Martina Milera, s ktorým zanalyzujú Petrov príbeh. Martin vysvetľuje, čo je to parentifikácia a aké to je, keď vyrastáme ako zodpovedné, samostatné a "bezproblémové" dieťa, ktoré dospelí nevidia. Preberú spolu, aké má takéto detstvo dôsledky v prežívaní, vo vzťahoch, ale aj v práci. A ako si môže takéto dieťa v dospelosti vytvoriť priestor pre svoje vlastné potreby, bez pocitu, že zrádza ľudí, ktorých má rád. Hosť odporučil knihy: Všímavost a Já - Od sebeléčení k sebepřesahování (Jan Benda) Chernobyl, 2019 (seriál, HBO) Spomenuté v podcaste: Nezábudenník (Martin Miler) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  252. V terapii sa učíme spoznať svoje obrany a tiež cenu, ktorú za ne platíme (Petra Páneková) 24.06.2026 1h 18min

  S úzkosťami má skúsenosť väčšina z nás a s úzkostnou poruchou sa stretne aspoň raz za život približne 25 % populácie západného sveta.  Príznaky úzkostí môžu siahať od mierneho nepokoja až po intenzívne záchvaty paniky. Môžeme pociťovať napríklad pretrvávajúce obavy, zrýchlený tep srdca, svalové napätie, ale môžeme sa tiež začať vyhýbať bežným situáciám či podnetom, ktoré ju vyvolávajú.  So symptómami zaplavujúcich úzkostí sa preto pokúša pomôcť viacero psychoterapeutických smerov. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s klinickou psychologičkou, psychoterapeutkou a supervízorkou Petrou Pánekovou. Petra má výcviky v Gestalt terapii, v EMDR, v psychotraumatológii a v párovej terapii a aktuálne je aj vo výcviku v takzvanej ISTDP, teda Intenzívnej krátkodobej dynamickej terapii, ktorá sa zameriava aj na pomoc z úzkosťami. Petra vysvetlí, prečo je pri úzkosti dôležité vnímať jej fyzický rozmer. A priblíži aj, ako fungujú podvedomé obrany, ktoré nám znemožňujú odhaliť, čo je na pozadí úzkostí - a teda nám ju bránia vyriešiť. "Nie sú to len pocity hnevu, ale aj pocity lásky, ktorým sa môžeme brániť," vraví Petra v podcaste. "Lebo cítime, že sme vtedy ľahko zraniteľní, alebo že sa opakujú niektoré staršie zranenia, ktoré sme zažívali v minulosti." Spomenuté v podcaste: Seriál The Sopranos - scéna, v ktorej sa Tony Soprano rozpráva so svojou terapeutkou. Hostka odporučila knihy: Všímavost a soucit se sebou - Proměna emocí v psychoterapii (Jan Benda) Loving What Is (Katie Byron) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:03:05) Čo je to úzkosť (00:14:58) Ako úzkosť liečiť (00:34:29) O obranách proti úzkosti (00:55:20) O práci s telom (01:15:02) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  251. Prečo sa vyhýbame konfliktom? A ako sa dobre pohádať? (psychologičky Eva Vavráková a Jana Bašnáková) 17.06.2026 1h 26min

  Vedieť sa dobre pohádať je zručnosť, ktorú potrebujeme všetci. Lebo v hádke sa ukazuje, kto sme, aké sú naše hodnoty a naše potreby.  Väčšina z nás sa však konfliktom snaží vyhnúť. Používame pritom racionalizácie typu "múdrejší ustúpi" alebo "konflikt je pre emocionálnych ľudí a racionálni sa nehádajú". V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Evou Vavrákovou a neurovedkyňou Janou Bašnákovou o tom, prečo sa vyhýbame konfliktom.  "Z psychologického hľadiska je konflikt či konfrontácia miestom rastu," vraví Jana v podcaste. "Páry niekedy povedia, že 'my sa nehádame' - a práve tam je problém," dodáva Eva. "V našej kultúre je veľmi rozšírená pasívna agresivita, ako je trestanie tichom. Je to stratégia, akou sa snažíme vyhnúť konfliktu. V hĺbke duše veríme, že keď toho druhého takto trestáme, prečíta našu myseľ a pochopí, čo od neho chceme. Je to však nezrelá stratégia." Eva Vavráková je psychologička a psychoterapeutka. Študovala v Holandsku a doktorát získala na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa pora-denstvu pre jednotlivcov a páry a sprevádza ľudí pri zvládaní náročných období a spracovaní zranení z detstva. Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a kognitívnu neurovedu v holandskom Nijmegene. Pôsobila ako výskumníčka v Inštitúte Maxa Plancka pre psycholingvistiku a prednášala vývinovú psychológiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. V súčasnosti pôsobí v Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied v Bratislave a na Donders Centre for Cognitive Neuroimaging v Holandsku. Svoje vedecké poznatky Eva s Janou popularizujú cez platformu Dobrobytie, a najnovšie spolu napísali knihu Dozrievanie, v ktorej sa dotýkajú aj témy konfliktov. V rozhovore približujú, ako prebieha emocionálne dozrievanie človeka, a prečo sa môže zaseknúť. A vysvetlia aj, ako vieme dozrieť v téme konfliktov a zvýšiť svoju kapacitu na konfrontácie, ktoré nás môžu posunúť vpred. Hostky odporučili knihy: Sedliačky - Rozprávanie o našich starých mamách (Joanna Kuciel-Frydryszak) knihy Máriusa Kopcsaya (napísal napríklad Asvabaždénie a Jednouholník) *Podcast Ľudskosť vzniká s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme, že nás Nadácia Allianz podporuje bez snahy zasahovať do obsahu - vďaka tomu môžeme tvoriť kvalitnú žurnalistiku a sústrediť sa na verejný záujem. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:56) O dozrievaní (00:21:59) O konfliktoch (00:31:43) O kultúrach konfliktov (00:52:57) Konflikty v skupinách (01:05:08) Ako sa dobre pohádať (01:24:05) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  250. Terapiu pre všetkých, terapiu povinne, spieva Katarzia. Ako pomohla jej? 10.06.2026 1h 17min

  "Terapiu pre všetkých, terapiu povinne," spieva Katarzia v jednej zo skladieb v jej novom albume s názvom Pozvi ma, neprídem. Ako teda terapia pomohla jej? Speváčka, textárka, hudobná skladateľka a producentka Katarzia (Katarína Kubošiová) vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, ale od roku 2015 žije v Prahe.  V tejto epizóde Ľudskosti hovorí aj o tom, prečo kedysi túžila po publiku a sláve a ako sa to časom zmenilo. A Barbora Mareková sa jej pýta aj na autora vety, "ak žena nerodí, načo žije", ktorá sa objavila v jednej z jej skladieb. Hostka odporučila knihu: Kaliban a čarodějnice (Silvia Federici) Máme ocenenie Podcast roka: Podcast Ľudskosť získal už po tretíkrát ocenenie Podcast roka v kategórii Najlepší spoločenský podcast, ďakujeme, že ste nám posielali hlasy. Podcast vzniká s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme, že nás Nadácia Allianz podporuje bez snahy zasahovať do obsahu, vďaka tomu môžeme tvoriť kvalitnú žurnalistiku a sústrediť sa na verejný záujem. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:10) O novom albume (00:24:17) O detstve (00:47:34) O hudbe ako živobytí (01:16:38) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.
• 
  249. Ako podporiť deti v samostatnosti a vytvoriť im na ňu podmienky? (Sandra Štasselová) 03.06.2026 1h 19min

  VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Slobodu motať sa vonku bez dozoru dospelých sme ako deti považovali za bežnú vec, no súčasné deti často takúto možnosť nemajú. Dôvodov je viacero, ale hlavný je ten, že v uliciach pribudlo veľmi veľa áut a ulice sú prispôsobené pohybu dospelých. Rodičia majú problém pustiť deti samy von, do školy či na krúžky. Ako môžeme v dnešných podmienkach podporiť deti v samostatnosti a vytvoriť im na ňu podmienky? Sandra Štasselová je urbanistka, pracuje na Metropolitnom inštitúte Bratislavy ako koordinátorka projektu Mesto pre deti. Spolu so svojím tímom Sandra skúma verejné priestory a pomáha komunitám urobiť zmeny, ktoré zlepšia podmienky pre samostatný pohyb detí v meste. Barbora Mareková sa s ňou rozpráva o tom, aké zmeny verejných priestorov pomáhajú deťom najviac. A čo môžeme spraviť my rodičia hneď teraz, bez ohľadu na to, či sa k niečomu odhodlajú úrady. Hostka odporučila knihy: Ďolík (Emma Adbåge) Free to Learn: Why Unleashing the Instinct to Play Will Make Our Children Happier, More Self-Reliant, and Better Students for Life (Peter O. Gray) Urban Playground: How Child-Friendly Planning and Design Can Save Cities (Tim Gill) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:06) O bezpečnosti detí na uliciach (00:16:40) O intervenciách pri školách (00:57:45) O koncepte Ulica na hranie (01:08:30) Čo môžu robiť rodičia (01:15:54) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.